A takto oslavovali príchod konvoja s volebnými hlasmi do centrálneho zberného miesta v Bagdade irackí vojaci. FOTO - TASR/AP
V Iraku rátajú hlasy voličov z nedeľných volieb a rozmýšľajú ako ďalej. Zásadná otázka je, čo bude so sunnitmi a aký budú mať voľby vplyv na odboj aj na irackých susedov.
Cieľ nasledujúcich mesiacov je jasný: udržať Irak pohromade. Slovo jednota sa včera v Iraku okrem výrazu sloboda spomínalo najčastejšie.
Ak sa nepodarí dostať menšinových sunnitov do irackej politiky, hrozí podľa najhoršieho scenára občianska vojna a rozpad krajiny. Zapojenie sunnitov do politiky bude mať vplyv aj na odboj: ak sa sunniti budú cítiť menejcenní a vytláčaní, ich podpora teroristickým aktivitám vzrastie.
Ďalšou výzvou v Iraku sú Kurdi. Ich ašpirácie na samostatnosť dráždia Bagdad aj susedov. A potom sú tu aj nevypočitateľné vzťahy šíitov s Iránom.
Hoci výsledky volieb budú známe až o niekoľko dní, hlásenia z volebných miestností potvrdzujú, čo sa predpokladalo. Sunniti voľby zväčša ignorovali, aj keď nie až tak masívne, ako sa niektorí obávali. Napriek tomu je jasné, že na očakávané volebné zisky šíitov a Kurdov nemajú.
Zatiaľ sa nevie ani to, či budú výsledky volieb akceptovať. Mnohí sunnitskí lídri totiž hovoria, že voľby neboli legitímne: konali sa pod americkou správou. Ak sa však chcú podieľať na moci, na čo ich vyzývajú aj ich politickí rivali, nič iné im nezostane. Šíitske politické strany, ktoré by podľa niektorých analytikov mohli dostať aj viac ako 50 percent hlasov, hovoria, že sunnitov do politiky aj tvorby novej ústavy chcú zapojiť. "Vo vláde bude výrazné zastúpenie sunnitov," sľubuje dôverník ajatolláha Sistáního Muwafík Rubája.
Ak by to sunniti odmietli, otvorili by cestu k revízii zásadného bodu dočasnej irackej ústavy. V nej sa hovorí, že islamské právo šaría je len jedným zo zdrojov práva. Na viacerých miestach, ktoré v Iraku ovládajú šíiti, však jediným. Ak nebude mať šíitov kto kontrolovať, nedá sa vylúčiť, že svoju moc jednoducho zneužijú. Už teraz sa hovorí, že na šíitskych kandidátkach je veľa ľudí, ktorým sa páčilo v Iráne, kam sa za Saddáma uchýlili.
Veľkým hráčom budú aj irackí Kurdi: mali by získať relatívne významné zastúpenie. Sú dlhodobo frustrovaní zo svojho postavenia nearabského etnika a sedia na ropných poliach na severe krajiny. Tým sú v istom ohľade významnejší ako sunniti: v strede Iraku ropa takmer nie je.
Ak si šíiti budú chcieť Kurdov udržať, budú im musieť ponúknuť účasť vo vláde a zrejme aj väčšiu voľnosť pri spravovaní kurdských regiónov. To len rozzúri Turecko a Irán, kde žijú tiež Kurdi a mohli by sa v Iraku inšpirovať.
Zostavovanie novej irackej vlády bude podľa pozorovateľov trvať týždne. Skomplikovať ho môže nová vlna teroru, ktorú takmer všetci očakávajú.
Čo bude po voľbách
* Po zrátaní hlasov bude zostavené 275-členné Dočasné národné zhromaždenie.
* To zvolí prezidenta a dvoch viceprezidentov (tzv. prezidentskú radu). V parlamente musia dostať najmenej dve tretiny hlasov.
* Prezident a viceprezidenti potom do dvoch týždňov a jednohlasne vyberú premiéra a vládu.
* Parlament odhlasuje dôveru novej vláde. Kabinetu stačí získať jednoduchú väčšinu.
* Prechodný parlament do 15. augusta 2005 navrhne novú ústavu.
* Ústavu do 15. októbra 2005 schvália v referende.
* Ak bude nová ústava krajiny schválená, do 15. decembra 2005 sa majú konať voľby do stáleho parlamentu. Stála vláda, ktorú schváli parlament, sa ujme mandátu pred koncom roka 2005. (čtk)
