Za tri mesiace od novembra 1989 do februára 1990 stihli eštebáci skartovať veľké množstvo zväzkov a dôkazov o svojej činnosti.

"Najväčšie škody vznikli pre bezvládie na federálnom ministerstve vnútra, keď bol odvolaný komunistický minister a nebol vymenovaný nový správca rezortu," hovorí predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Langoš.

V rozkaze o mimoriadnej skartácii zväzkov, ktorý vydal prvý námestník ministra vnútra Alojz Lorenc 1. decembra, bolo, že spisy treba skartovať tak, aby ministerstvo vnútra nemohli kompromitovať. Eštebáci vo zväzkoch nechali životopis, zoznam dokumentov, záväzok a doklady o vyplatených finančných odmenách. Minimálne tie spolu so záväzkom o spolupráci mohli človeka kompromitovať v budúcnosti.

ŠtB totiž nevedela, čo s ňou bude a nádejala sa, že by mohla existovať ďalej. Naverbovaní spolupracovníci by sa jej tak stále hodili. Vo zverejnených zväzkoch je na konci najčastejšie červená pečiatka, čo hovorí o skartácii z decembra 1989. Ničenie prebiehalo do polovice januára 1990.

Ústav pamäti národa pripravuje zverejnenie denníkov náčelníka druhej správy ŠtB pre boj s vnútorným nepriateľom, ktorý ešte 12. januára 1990 pracoval na reorganizácii federálneho ministerstva vnútra. "Náčelníci ŠtB ešte vtedy netušili, že ŠtB bude zrušená a rozpustená."

V januári sa od ŠtB oddelila vojenská rozviedka a kontrarozviedka a prešla pod ministerstvo obrany. Niektorí príslušníci ŠtB už v decembri odišli do civilu, tí, čo zostali, boli odstavení z funkcií, poberali plat a čakali na previerky. Tie ich rozdelili do troch skupín - v prvej boli tí, čo museli odísť, v druhej tí, ktorým povedali, že môžu pokračovať v polícii, a v tretej zostali tí, čo mohli zostať v novom Úrade na ochranu ústavy a demokracie (ÚOÚD).

Na Slovensku úradu šéfoval Jaroslav Svěchota, námestník ministra vnútra Jan Ruml ho však neskôr odvolal, lebo bol podozrivý, že neoprávnene poskytol predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi spisy ŠtB uskladnené v Tisovej vile v Trenčíne.

Keď sa po voľbách v roku 1990 stal ministrom vnútra Ján Langoš, prepustil do 10-tisíc príslušníkov ŠtB, ktorí dočasne neboli zaradení na tabuľkových miestach. "Keď som zistil, že ÚOÚD oživil asi dvetisíc bývalých agentov ŠtB, odvolal som riaditeľa Millera a námestníka Baštu, čo podporilo aj Federálne zhromaždenie."

Ústav pokračoval ako Federálna bezpečnostná informačná služba a po rozdelení Československa ako BIS v Čechách a SIS na Slovensku. Eštebáci sa neskôr do SIS vrátili. Langoš hovorí, že možno aj preto, že niektorí si o nich mysleli, že sú nenahraditeľní odborníci.

V SIS boli až do roku 2004. Riaditeľ Pittner ich prepustil k 31. decembru 2003. Dovtedy tvorili 12 percent zo všetkých pracovníkov. Príslušníci ŠtB však stále pracujú v polícii.

Zväzky ŠtB sa na Slovensku začali zverejňovať po pätnástich rokoch. Ústav pamäti národa zverejnil zatiaľ len zoznam zväzkov založených v Košickom kraji, o pár dní zverejní už aj Banskobystrický. (mož)