BRATISLAVA - Svetoznámy spisovateľ, dramatik a satirik, autor divadelných i filmových scenárov. To všetko bol Ephraim Kishon, ktorý zomrel v nedeľu vo Švajčiarsku na srdcový infarkt.

Narodil sa v roku 1924 v Budapešti pod menom Ferenc Hoffmann. Počas druhej svetovej vojny len tesne unikol nacistickému besneniu. Hoci bol krátko po vojne v Maďarsku populárnym humoristom, v roku 1949 sa rozhodol Európu opustiť. "Aj keď som bol hýčkaný stalinistickým režimom, nemohol som to zniesť. Utekal som cez územie bývalého Československa do Viedne. Dostal som vtedy na výber - Austráliu, Ameriku, ale zvolil som si púšť Izraela, pretože to bol židovský štát," povedal pre SME v rozhovore, ktorý vznikol počas jeho bratislavskej návštevy v decembri roku 1999.

Kishon svoju spisovateľskú kariéru začal v denníku Maariv. Napísal vyše päťdesiat kníh, ktoré boli preložené do množstva svetových jazykov a vyšli v náklade vyše štyridsaťmiliónov výtlačkov. Jeho Rodinné historky sú považované za najpredávanejšiu hebrejskú knihu všetkých čias hneď po Biblii. Ďalšími známymi dielami, ktorými sa zapísal do pamäti čitateľov, sú Arvinka, Môj priateľ Jossele, Inkognito v Prahe, Za všetko môže jablko, Pomsta je sladká či To sa iným nestane.

Písal nielen knihy, ale aj divadelné a rozhlasové hry a ešte mu zostal čas aj na filmové scenáre. Nešlo len o doplnkovú činnosť - založil vlastnú divadelnú spoločnosť a v roku 1964 bol jeho film o severoafrických prisťahovalcoch do Izraela nominovaný na Oscara. Pamätnou sa stala jeho definícia Izraela ako "krajiny, kde nikto nečaká zázraky, ale všetci ich považujú za zaručené".

Neoddeliteľnú súčasť väčšiny Kishonových poviedok tvorí postava "najlepšej zo všetkých manželiek": tá vystupuje skoro vždy ako autorov protihráč, večne a vo všetkých otázkach oponujúci partner, ale v niektorých prípadoch aj ako dobrý radca. Svoju skutočnú manželku, tretiu, ktorú si vzal len predvlani, opustil vo veku 81 rokov.

(her, čtk)