Z čarodejníckeho žiaka sa stal fenomén z prelomu tisícročí.

„Ako dieťa som mala bujnú fantáziu. Možno je trochu zarážajúce, že som z toho doposiaľ nevyrástla,“ povedala pred časom pre SME autorka Potterovej ságy Joanne Kathleen Rowlingová (1965). „Keby som prijala reálny svet dospelých ľudí, Harry by tu nikdy nebol. Už jeho vznik bol bizarný. Asi pred tromi rokmi som pravidelne cestovala medzi Londýnom a Manchestrom a zrazu ma čosi udrelo do hlavy. Počas nasledujúcich štyroch hodín som premýšľala, odkiaľ tajomná škola Hogwarts pochádza. Bola to najúžasnejšia cesta môjho života. Všetky kontúry charakterov hlavných postáv i mestečka sa vynárali samy od seba a ja som sa ich len snažila chytiť vo vzduchu a dať im literárnu podobu. Po večeroch som čítavala dcére rozprávky a myslela na to, ako by bolo fajn, keby som jej rozprávala vlastné rozprávky.“

Prvú knihu vydala Rowlingová v júli roku 1997 a v nasledujúcom roku už zarobila 14,5 milióna libier. Slobodná matka v domácnosti, ktorá poberala podporu 70 libier, sa stala jednou z najbohatších žien vo Veľkej Británii.

Pred dvoma rokmi získala za tretí diel Harry Potter a väzeň z Azkabanu najvyššie britské ocenenie v detskej kategórii literárnej Whitbreadovej ceny. Vlani ju kráľovná Alžbeta vyznamenala Radom Britského impéria za prínos k detskej literatúre. Harry Potter vyšiel aj v exotických prekladoch, ako napríklad v jazyku juhoafrického kmeňa Zulu. Prvý diel Harry Potter a kameň mudrcov má byť dokonca preložený aj do „mŕtvych“ jazykov latinčiny a starej gréčtiny.

Úspešný príbeh sa však ešte zďaleka nekončí. Na polovicu budúceho roku je ohlásený ďalší, už piaty zväzok s názvom Harry Potter a Rad Fénix. Podľa sľubu autorky Potter by mal mať celkovo sedem dielov.