Podnikatelia tvrdia, že najmä sadzby dane z nehnuteľností sú neúnosné. "V mnohých prípadoch bol zaznamenaný medziročný rast o 100 i viac percent, čo je nielen neprimerané, ale môže spôsobiť i problémy v nákladovej oblasti podnikateľských plánov," tlmočil názor podnikateľov združených v Republikovej únii zamestnávateľov ich hovorca Ľubomír Žitňan.

Dane z nehnuteľností sa výrazne zvýšili najmä vo veľkých mestách. Po novom napríklad majiteľ kaviarne alebo obchodu v centre Bratislavy s rozlohou 200 štvorcových metrov zaplatí ročne 50-tisíc korún len na dani z nehnuteľností. Za ten istý priestor by predtým zaplatil daň vo výške 9000 korún, resp. maximálne 22 500 korún, ak by mesto využilo možnosť danú v zákone zvýšiť daň o 150 percent za stavby na podnikanie. V prípade hypermarketu či iného priestoru, ktoré majú bežne rozlohu okolo 10 000 štvorcových metrov, je ročná daň na okraji Bratislavy 1,6 milióna korún, v Košiciach 1,2 milióna korún. Minulý rok by obchodník zaplatil v Bratislave len 450-tisíc korún.

Únia zamestnávateľov tvrdí, že zákon by mal samosprávy aspoň čiastočne obmedzovať tak, že by stanovil maximálnu hranicu miestnych daní. "Úplné uvoľnenie pravidiel pre určovanie sadzieb tak, ako je to v súčasnom zákone, vytvára podľa nášho názoru priestor na korupciu a na ovplyvňovanie rozhodovania orgánov miestnych samospráv v prospech jednotlivcov alebo záujmových skupín," povedal hovorca únie.

Ministerstvo financií o zmene pravidiel neuvažuje. "Cieľom fiskálnej decentralizácie bolo dať samospráve nielen povinnosti, ale aj právomoci. Rozhodne by obce nemali riešiť rozpočtové problémy vyššími daňami," reagoval hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Upozorňuje na riziko, že ak by zákon stanovil maximálnu hranicu, využili by ju bez váhania takmer všetky obce.

TEREZA COPLÁKOVÁ