Zdenina dvanásťročná dcéra má už niekoľko rokov dobrú kamarátku. Donedávna Zdena nemala proti ich priateľstvu žiadne námietky, v poslednom čase jej však začína prekážať. Stráca s dcérou kontakt, dcéra si zhoršila známky, je drzá, neinformuje matku o svojich aktivitách. Zdena by chcela vedieť, či má toto kamarátstvo zakázať.

Internetových čitateľov sme sa spýtali, či mali podobný problém s kamarátmi svojich detí a čo má podľa nich rodič robiť, aby nestratil v puberte kontakt so svojím dieťaťom.

Teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ohýbaj ma mamko, kým som ešte Janko. Keby Zdena učila dcéru nachádzať a vážiť si správne vlastnosti ľudí ešte pred pubertou, tak by sa určite nedala dokopy s kamarátkou, ktorá sa správa takto.

8

Zakázať kamarátstvo nie je riešenie. Je to totiž taký silný zásah do súkromia, že sa proti nemu postaví každý normálny človek. Je úplne jedno, či ide o pubertiaka alebo dospelého človeka. Navyše, čím sa bude zákaz presadzovať tvrdšie, tým silnejší odpor vyvolá. Nevidím inú cestu, ako porozprávať sa s dcérou, stanoviť jej pravidlá, v krajnom prípade sa skúsiť porozprávať s oboma dievčatami. Sankcie môžu prísť až za konkrétny čin, nikdy nie za priateľstvo.

8

Samozrejme, že treba "kamarátku" zakázať, ak dokázateľne vplýva na jej dcéru tak, ako to Zdena opísala. A samozrejme, že by si mala ísť pohovoriť s učiteľkami a prípadne aj s riaditeľom. Škola nemá byť miestom, kde sa deti pokazia, ale majú v nej získavať vedomosti. No nie takého druhu, aké získava Zdenina dcéra.

8

Syn si našiel kamaráta, ktorý to mal doma komplikované - rodičia alkoholici, bieda, nevšímavosť. Tak sa "adoptoval" k nám. Okolie nás varovalo. Aj syn začal mať postupne zvláštny slovník a problémy s disciplínou. Trvalo to niekoľko mesiacov. Snažili sme sa chlapcovi pomáhať, ale začali sa nám strácať veci. Nakoniec nám deti prišli povedať, že sa vonku chváli s hodinkami. Podľa opisu to boli hodinky po našej starkej a mali pre nás veľkú spomienkovú hodnotu. Požiadal som ho, aby ich vrátil, ešte stále sa nútiac do pochopenia. Chlapec sa nám však začal vyhýbať a nevrátil nič. Horšie bolo, že začal napádať nášho syna, najprv slovne a potom aj fyzicky, až sa syn bál ísť zo školy sám. Raz, keď sme boli v práci, chlapec kopal do našich dverí a vyhrážal sa synovi zabitím. Tak som radikálne zakročil - išiel som k nim domov a povedal mu ostrými slovami a žargónom ktorý pochopil, že priateľstvo je založené na dôvere, nie na využívavaní a vyhrážaní či násilí. A že prekročil medze, ktoré nehodláme tolerovať. Od toho času veľmi kontrolujem synovu spoločnosť a viem, že tolerovať sa má len po určitú hranicu. Rodič vidí ďalej ako dieťa a má skúsenosti, ktoré dieťaťu chýbajú. Kamarátov treba vyberať a dieťa usmerniť. A keď to nejde po dobrom, treba radikálne zakročiť skôr, ako máte dieťa na šikmej ploche.

8

Ako dcéra, ktorá mala zakázané kamarátstvo, môžem Zdene poradiť, aby nič také ako "s touto osobou už nikdy..." nerobila, lebo to bude viesť len ku klamstvám. Môže sa to skončiť až tak, že sa dcéra stratí a matka nebude vedieť, kde je. V období puberty je pre ňu asi dôležitejšia kamarátka, ktorá jej "rozumie" lepšie ako vlastná matka (ak nemajú dokonalý vzťah). Ak sa dcéra zhoršila naozaj pod vplyvom kamarátky, tak by som jej možno vysvetlila, čo jej hrozí, ako sa to môže skončiť, a keď nebude natoľko inteligentná, aby to pochopila, tak by som to skúsila ešte raz spolu s niekým, koho dcéra rešpektuje (u mňa to bol a stále je môj starší brat). Keď nepomôže ani to, tak potom pohroziť vyhodením z domu, prípadne inými existenčnými obmedzeniami. Viem, že to znie možno prehnane, ale až keď dcéra dostane strach o vlastné živobytie, tak sa spamätá. Zakázať priateľstvo však nikam nevedie, aj tak si dcéra neuvedomí, že je niečo v neporiadku s kamarátkou, vinníkom bude rodič.

8

Zakazovať deťom kamarátky nie je riešenie, aj tak si nájdu spôsob, ako si urobiť veci po svojom. Treba urobiť deťom mantinely, ktorými by sa mali riadiť. Deti to pochopia skôr ako zákaz. Zákazom sa priečili vždy a vždy sa aj budú.

Rubrika Intimita je sondou do problémov každodenného života. Vždy v piatok uverejňujeme na internetovej stránke www.sme.sk novú tému, o ktorej môžete diskutovať. Niektoré z názorov zverejníme. Budeme radi, ak nám budete posielať svoje otázky pre psychológa aj vy.