Štvrtok, 16. september, 2021 | Meniny má ĽudmilaKrížovkyKrížovky

Slovenská klasika v novej kvalite

Kazety končia, počúvame čoraz častejšie z každej strany. Aj nastúpené trendy v oblasti spotrebnej elektroniky už dokázali, že digitálne technológie ešte zmenia náš život na nepoznanie.

Nových technológii je mnoho, človek niekedy má problém zorientovať sa v takom množstve flexibilných médií. Iba jednej technológii sa však pripisuje mimoriadna zásluha na tom, že kazety to už majú "za pár". DVD revolúcia je definitívne tu - spoľahlivosť, pohodlnosť, jednoduchosť používania tohto formátu a neskutočná popularita DVD prehrávačov predznamenáva, že DVD sa pravdepodobne stane formátom budúcnosti.

DVD ako štandard

Pôvodne Digital Video Disc, podporovaný veľkými filmovými spoločnosťami, slúžil ako médium pre záznam obrazu. Neskôr sa pretransformoval na disk všestranného použitia Digital Versatile Disc ako ho poznáme dnes. Expanzia formátu DVD bola rýchlejšia, než tomu bolo pri akomkoľvek inom audio-video formáte v histórii.

Skryť Vypnúť reklamu

Skratka DVD však môže znamenať aj niečo iné. Pre Jozefa Krajčoviča zo spoločnosti Dikrama je DVD v pracovnom slangu Dokonale Videné Dielo. Ide o firemnú filozofiu prístupu k štandardu ako takému. Predstavte si konzumenta, ktorý má domáce kino, do ktorého vrazil značné peniaze. Z nosičov si kupuje len svetovú špičku a teší sa z toho, že má dobrý obraz aj zvuk. Jedného dňa prejaví záujem kúpiť si slovenské, alebo české DVD a odrazu spozornie, že sa mu niečo pokazilo. Zistí, že kvalita obrazu a zvuku je niekde úplne inde. A to je podľa Jozefa Krajčoviča problém, ktorý sa týka každého, kto podniká na Slovensku v oblasti DVD. Výška latky je vďaka Hollywoodu nastavená strašne vysoko tým, že sa filmy skenujú v digitálnom dvojkilovom, alebo štvorkilovom rozlíšení. Tým, že už pri výrobe filmov sú dopredu vyčlenené nemalé prostriedky na to, aby sa pripravila aj DVD verzia titulu. Spomínaný tlak Hollywoodu pocíti predovšetkým malý slovenský vydavateľ, ktorý sa pokúša v regáli diváka nájsť rovnaké miesto pre svoje dielo, ako majú zahraničné DVD tituly. Tu začína problém filozofie ako k nosičom DVD pristúpiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Prepis a reštaurovanie

Technický prepis je len o niečo dlhší ako samotný titul. Ak by sme zobrali kinofilm, ktorý trvá asi hodinu a pol, tak s potrebnou prípravou je prepis hotový približne za dve hodiny. Potom prichádza na rad "videnie" DVDčka - odsledovať kvalitu, farebnosť materiálu. V podstate by sa do toho zasahovať nemalo, lebo ide o autorské dielo, ale problémy okolo archivovania filmových materiálov sú už známe aj širokej verejnosti.

Cieľom spoločnosti Dikrama je na Slovensku vydať v priebehu nasledujúcich 5-6 rokov tzv. digitálnu videotéku Slovenska, ktorá by obsahovala 100 najvýznamnejších filmových a televíznych diel z archívu Slovenského filmového ústavu a Slovenskej televízie.

Zbierka by mala obsahovať tak divácky úspešnú časť, ako aj časť umeleckú. Ak sa pozrieme na tituly, ktoré doteraz vyšli, dá sa skonštatovať, že toto predsavzatie sa zatiaľ napĺňať darí. V ponuke je Jánošíkovská trilógia (Jánošík, Pacho, hybský zbojník, Zbojník Jurko), na vianočnom trhu sa objavila zreštaurovaná televízna klasika Neberte nám princeznú, vychádza Na skle maľované a Kubo. "Kuba sme reštaurovali skoro tri mesiace, pretože materiál bol zlom stave. Na tomto diele sme si odskúšali čo vlastne reštaurovanie je a čo sa dá z nepoužiteľného materiálu spraviť" hovorí Jozef Krajčovič.

Skryť Vypnúť reklamu

Celý proces začína vstupom diela v nekomprimovanej podobe do počítača. Sťahuje sa z analógového pásu, prípadne digitálneho betazáznamu. Už tu vzniká problém s nedostatočnou kvalitou, pretože tieto prepisy diela nie sú vytvorené vo vysokom rozlíšení, ale v reálnom čase z videoprojektora. Následne sa celé dielo rozoberie na jednotlivé snímky. V celom filme je asi 120 000 obrázkov, pričom každému obrázku je potrebné venovať nejaký čas. Počet kazov sa pohybuje podľa toho, nakoľko je záznam poškodený, ale spravidla je to asi 80 na jednom políčku. Takýto zdĺhavý a na výpočtový výkon náročný proces reštaurovania si vyžaduje vhodný softvér aj hardvér. Existujú čisto hardvérové technológie, tie nejakým prepočtom odstránia to, čo je špecificky zadefinované ako chyba. Potom nastupuje softvér, ktorý odstráni zostávajúce chyby čo sa nedali programovo zadať. Softvér je nástroj plne v rukách človeka, jeho oko a cit rozhodujú o tom, akým spôsobom a do akej hĺbky možno do filmu zasiahnuť, aby odstránenie chyby nebolo viditeľné. Väčšinou ide o základné chyby ako napr. doškriabaný film. Vtedy sa na políčkach objavujú zvislé čiary a ak je zrno veľmi veľké, začína byť obraz zašumený. Podľa skúseností Jozefa Krajčoviča je najviac chýb v podobe čierno bielych blikancov, ktoré vznikajú z vypadanej emulzie na origináloch filmov. Objavujú sa aj čierne fľaky, hlavne tie nepredvídané, keď je zatečené políčko, alebo je na ňom väčšia špina. Pri takomto reštaurovaní sa ide do plochy a treba veľkú citlivosť na odstránenie chyby, aby sa nepoškodila spodná časť obrazu.

Skryť Vypnúť reklamu

Technológia

"Tá ktorú používame my, patrí medzi svetovú špičku. Poviem to trošku nadnesene, používa sa aj v hollywoodskych štúdiách. Trvalo nám to tri roky, kým sme si zmapovali čo je na trhu a s čím by sme my chceli pracovať. Odskúšali sme si to na zákazkových objednávkach v Nemecku a v Rakúsku. Nakoniec sme však spokojní neboli z toho dôvodu, že ten výstup nebol taký, aký sme požadovali"- vysvetľuje Krajčovič. Ono samozrejme by ten výsledok aj mohol byť taký, ale tak vysoká úroveň reštaurovania si vyžaduje aj nemalú finančnú investíciu. Reštaurovanie filmov v zahraničí sa pohybuje od 150 000 Sk až do dvoch miliónov korún. Tým je povedané jasne, že limitom na požiadavku partnera v zahraničí, nie je to čo chcete dosiahnuť, ale to, koľko dokážete zaplatiť. "Keby sme Kuba reštaurovali vonku, len strojový čas toho čo sme my tomu dielu venovali sa približuje k sume 1,2 milióna korún. Pýtam sa kto to na Slovensku zaplatí a kedy sa to v predaji DVD vráti?" dodáva Jozef Krajčovič.

Skryť Vypnúť reklamu

Najskôr obraz potom zvuk

Domáce kino je v ponuke hypermarketov ponímané ako prehrávač DVD so zostavou produkujúcou zvuk potrebný na vtiahnutie diváka do deja. Multikanálový zvuk z VHS kazety nedostanete. "Mne je zvuk najbližší, pretože vo svojej branži som väčšinou pôsobil vo zvuku, či už v štúdiu Vaša Patejdla, alebo v Slovenskej televízii," priznáva Jozef Krajčovič. No hovorí sa, že obuvník je bosý a toho sa asi držali aj v Dikrame. Začali najskôr vylepšovať obraz, pretože vraj sa na DVD vždy najskôr pozriete až potom si ho vypočujete. Audiostopa sa zreštauruje "len" tak, aby zvuk nepraskal, záznam nešumel, prípadne aby z mona vzniklo aspoň nejaké pseudostereo. "Našim snom je urobiť Jánošíka v 5.1 zvuku s obrazovým remastrom" podľa Krajčoviča je to titul, ktorý si to istotne zaslúži. Z toho vyplýva, že s prvým Jánošíkom, reštaurovaným v Nemecku, v Dikrame spokojní nie sú.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôstojná prezentácia

Mohli by sme polemizovať či divák pri takýchto starších filmoch vyžaduje DVD kvalitu, ale prezentácia kultúrneho dedičstva Slovenska sa pohybuje trošku v inej rovine. V rovine prezentácie dovnútra a prezentácie navonok. Európa je jeden veľký štát, no každá krajina sa snaží prezentovať svoju kultúru aj prostredníctvom audiovizuálnych diel ponúkaných v maximálnej technickej kvalite.

Musíme ju dotiahnuť na takú úroveň, aby spĺňala technické požiadavky dnešnej doby. V rámci filmového priemyslu sa za formát archivovania stále považuje film. Ale fenomén DVD je v tom, že žiaden formát nemal taký prudký štart ako práve tento. Je až fascinujúce koľko DVD prehrávačov sa vo svete predalo. Pre umelcov tento formát zrovnoprávnil svet. Ak na Slovensku vyjde DVD čo má osem jazykových mutácií, dokážeme ho ponúknuť ľuďom na celom svete. Takáto prezentácia smerom navonok ukáže čo krajina, akou je Slovensko, pre kultúrne dedičstvo spraví. Či výsledkom bude len doškriabaný film, alebo produkt, ktorý bude odrážať to, že štát sa tomu seriózne venuje. Pýtať sa na referencie vydaných titulov Jozefa Krajčoviča bolo zbytočné: "Ja môžem povedať iba jednu kritiku nato čo sme robili. Bohužiaľ našu prácu ohodnotili len v Čechách, nie na Slovensku. Recenzia na Jánošíkovskú trojedíciu vyšla v tom zmysle, že treba závidieť Slovákom ako pristupujú k svojmu kultúrnemu dedičstvu."

Skryť Vypnúť reklamu

Nedostatok vydaných titulov

Neviem, či je vhodné porovnávať trh český a ten náš, čo sa týka množstva ponúkaných diel domácej produkcie. Jozef Krajčovič tvrdí, že počet vydaných titulov odráža kultúrnosť toho ktorého národa. V Čechách, či už na knižnom trhu, alebo na poli filmu je kultúrnosť niekoľkonásobne vyššia. Slovensko je v tomto smere sebazničujúci národ. Dnešný stav v oblasti kultúry či už z pohľadu rozpočtu, alebo samotného prístupu je toho dôkazom. Musí byť každému jasné, že ak má projekt Digitálnej videotéky Slovenska obsahovať sto audiovizuálnych diel, nepodarí sa to urobiť bez podpory sponzorov. "V každom období, stačí sa pozrieť na staré Grécko, kultúra ktorá z tej doby vyšla, presne odráža dané obdobie len vďaka podpore mecenášov kultúry. Ak sa aj na Slovensku nájdu takéto osobnosti v podnikateľskom svete, ktoré budú ochotné podporiť audiovizuálny projekt, tak sa nám to určite bude robiť ľahšie" hovorí Krajčovič. No ale ak sa na projekt pozrieme z inej strany, potom je začiatok digitalizácie kultúrneho dedičstva súčasťou jedného z prístupových rokovaní, ktoré Slovensko podpísalo. Teraz je len otázne, ak sme túto cestu nastúpili, akým spôsobom sa k tomu postavia inštitúcie, ktoré vlastnia archívy. Akým spôsobom sa k tomu postaví štát? Bude mať záujem bohatstvo osobností v rámci filmu a televíznych archívov dostať medzi ľudí v digitálnej kvalite? n

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  2. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky
  4. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  5. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  6. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  7. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  8. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  10. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  1. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  2. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  3. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  4. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  10. ŠKODA prišla s unikátnou platformou
  1. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 9 155
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 140
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 4 246
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 051
  5. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 2 458
  6. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 287
  7. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 857
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 1 689
  9. Prvá dáma festivalu 1 676
  10. Za koľko zradil Judáš Ježiša podľa dnešných peňazí? 1 519
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Rozhovory ZKH: Daniel Lipšic.

Aké vysvetlenie má pre odposluchy vyšetrovateľov tímu Očistec?


a 1 ďalší 2 h
Minister vnútra Roman Mikulec.

Vznikne pracovná skupina.


2 h
Skryť Zatvoriť reklamu