"Keby som to bol tušil, určite by som sa rozhodol inak..." Toto konštatovanie sa hodí na ktorúkoľvek časť každodenného života. Istotne platí aj v oblasti IT, pretože dnes sa už aj menšie firmy môžu rozhodnúť inak.

Vďaka priaznivejšej cenovej politike si už aj ony môžu dovoliť vysokokvalitný informačný systém. Sú tu však isté zábrany prečo napriek výhodám komplexného spektra sofistikovaných funkcií, ktoré si pôvodne mohli dovoliť len veľké podniky, si nič podobné nezadovážia. Dokážu aj regionálne spoločnosti v našich zemepisných šírkach adekvátne reagovať na strategickú výzvu v podobe implementácie riešení napomáhajúcich zefektívniť obchodné procesy, zlepšiť vzťahy so zákazníkmi a celkovo výkonnejšie a efektívnejšie riadiť chod celej spoločnosti? Problémy s implementáciou sa dajú riešiť napríklad aj využitím služieb konzultačných spoločností v oblasti informačných technológií.

Namiesto programátorov konzultanti

Spoločnosť LLP Group bola založená v roku 1992 v Prahe, na Slovensku pôsobí od roku 1995. Neskôr pribudli ďalšie pobočky v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku, Bulharsku, Srbsku a Čiernej Hore. Špecialisti, ktorých celkový počet v skupine sa pohybuje okolo 130, sa podieľajú aj na medzinárodných projektoch vo viac než 50 krajinách sveta. Všetky pobočky medzi sebou úzko spolupracujú. Ak konzultant z našej krajiny práve nemá prácu, pretože je pokrytá inými jeho kolegami, môže si ho napr. budapeštianska pobočka vyžiadať pre projekt v Malajzii. Samozrejme, existujú tu isté hranice. Prečo by sme v Bratislave mali mať odborníkov na legislatívne problémy napríklad v Rumunsku? Iné to však je v prípade vyvíjania a programovania konkrétneho modulu do informačného systému. Spolupráca v takomto prípade je otvorená aj pre riešenia tretej strany, ktorá sa špecializuje na vytváranie modulov pre informačný systém a má záujem, aby sa ich výsledok dostal aj na trh východnej Európy. Preto v LLP Bratislava nesedia programátori, ale konzultanti. Keď však treba vyvinúť úplne nový modul, napríklad pre styk s bankou, už je to práca pre programátora. Výsledok však už opäť dokáže pre potreby zákazníka nastavovať konzultant.

Výber riešení

Väčšia firma chce mať veľmi často unifikované riešenie v rámci regiónu. Akonáhle sa rozhodne pre nejaké konkrétne, hľadá partnera, ktorý na jednotlivých trhoch operuje. Pri medzinárodných korporáciách môže matka nadiktovať riešenie s tým, že dcéra si nájde partnera pre dané riešenie pri splnení definovaných požiadaviek. S tým môže nastať problém, že v ďalšej krajine nemusia byť požiadavky splnené na rovnakej kvalitatívnej úrovni. Najideálnejšie kroky sú, ak sa matka rozhodne pre riešenie, potom sa rozhodne pre partnera, ktorému zadá požiadavku na vytvorenie základu aplikovateľného pre všetky regióny s tým, aby zostal priestor aj pre špecifiká daných krajín. Prvá fáza je návrh riešenia, ktorý je aplikovateľný všade, v druhej sa vyberie jedna krajina kde sa riešenie overí v praxi aj s nasadením lokálnych špecifík a až následne sa celé riešenie presúva aj do ostatných krajín. Veľkou výhodou takéhoto postupu je úspora času, kedy sa konzultant nemusí opätovne zaoberať tým, aké procesy chce jeho partner riešiť.

Radšej zmena parametrov ako šitie na mieru

Firmy sa nakoniec rozhodnú, či si nevyčlenia vlastného človeka, ktorý bude vyškolený tak, aby dokázal systém dokonale ovládať. Tým sa môže správa presunúť do rúk klienta. Dlhodobé znižovanie nákladov je v takomto prípade dosť podstatné. Pre porovnanie: ak by sa použil program šitý na mieru, jeho životnosť je veľmi nízka. Čokoľvek by sa zmenilo musí prísť programátor, aby systém prerobil. Náklady na vlastníctvo tým pádom narastajú. Pri parametrických riešeniach stačí, že administrátor pozná ako sa dá nastaviť nový parameter a systém môže fungovať ďalej. Čím viac sú systémy otvorené a čím menší zásah experta vyžadujú, tým nižšie sú náklady na vlastníctvo. Zákazník sa má možnosť rozhodnúť, či si vyberie ponuku od lokálnej firmy, ktorá zamestnáva programátorov a dokáže urobiť na daný produkt pomerne zaujímavú cenu, alebo si zvolí parametrické riešenie, ktoré je síce na počiatku drahšie, ale potrebuje menej času na implementáciu a má nižšie náklady na vlastníctvo, pričom netreba zabúdať ani na referencie. Takéto riešenia sú nezávislé od dodávateľa, naopak tie šité na mieru môžu skomplikovať život aj tým, že sa pôvodní programátori rozídu a zákazník musí nájsť niekoho nového kto mu dokáže pomôcť.

Vlastné riešenia

Niekedy v roku 1995 bol sen mať systém a všetko do neho integrované. Skutočnosť je taká, že dnes majú firmy niekoľko systémov a trápi ich napríklad problém ako ich prepojiť, ako reportovať čo najrýchlejšie finančné, prevádzkové, operatívne, či výrobné dáta. Všetko sa tak vykryštalizovalo, že veľké spoločnosti si dokážu zaplatiť komplexné integrované riešenie a aj ho utiahnuť, aj zvládnuť čas potrebný na implementáciu. Ale tie menšie sa musia viac špecializovať na to čo potrebujú. Vezmime si právnickú firmu, ktorá poskytuje svoje služby. Má síce finančný systém, ale chceli by vedieť presnejšie na akých projektoch koľko hodín strávili. Ako zefektívniť proces vyhľadania potenciálneho zákazníka, ako ho presvedčiť aby sa stal klientom, uzavrieť s ním zmluvu atď.? "Potreba riešenia, ktoré sleduje čas, na trhu je" - hovorí Anton Lapšanský Country manager LLP Bratislava - "i keď nie na slovenskom, ale v Európe určite. V roku 1998 vzniklo v LLP Group rozhodnutie vyvinúť riešenie, ktoré dnes už je sofistikované a patrí medzi naše vlastné, je plne nezávislé s možnosťou integrácie". Nejde pritom len o softvér, ktorý dokáže sledovať čas a riadenie projektov pre firmy, ktoré svoju činnosť vykazujú v časových jednotkách. Náklady na pracovnú silu sú faktor, ktorý naberá na dôležitosti. Momentálne sa tieto dáta dajú prepísať lacnou študentskou silou z Excelu, ktorú potom účtovník opäť prepíše a vypracuje faktúru. Ale takýto viacnásobný zápis sa dá jednoducho odbúrať a znížiť tak možnosť vzniku chyby, ako aj znížiť náklady na pracovnú silu. Kým normálny proces je dnes taký, že po skončení mesiaca všetci pracujú na tom, aby vyhodnotili čo za mesiac urobili, omnoho efektívnejšie by bola práca so systémom, ktorá pomáha registrovať aktivity jednotlivých pracovníkov, priraďuje ľudské kapacity plánovaným projektom, v požadovanom čase zaznamenáva prebiehajúcu prácu a podľa nej k jednotlivým projektom vypočítava náklady, faktúruje, ale aj umožňuje analýzu a kontrolu efektivity. Ak sú všetci disciplinovaní a priebežne dopĺňajú údaje, už počas mesiaca sa dajú vidieť čiastkové výsledky. Získať spätný report o tom koľko sa pracovalo na jednom projekte je otázka jedného kliknutia.

Filozofia ohľadom riešení sa mení. V roku 1992 chcel mať každý ERP a známy zahraničný softvér. Pre poskytovateľov sa ukázalo byť dosť riskantné, keby boli závislí len od predaja jedného riešenia, preto sa začalo rozširovať portfólio ponuky aj o vlastné riešenia. V prípade LLP je vlastným riešením nielen time@work, ale aj eXpense, ktoré síce boli vyvinuté v Českej republike, ale dnes sa presadili viac vo Veľkej Británii ako na našom či susedných trhoch. Dôvody môžu byť rôzne, ale platí, že ponuka je naozaj široká. Veľké IT spoločnosti produkujúce riešenia si ich zadefinujú ako štandardy. Potom tu sú menšie zahraničné firmy, ktoré ponúkajú podobné riešenia, avšak už nie ako štandard. No a na záver sú to rôzne lokálne spoločnosti, ktorým sa darí a expandujú aj na zahraničné trhy. Aj na Slovensku máme podobné firmy, ktorých dynamika je oproti susedným štátom razantnejšia, no z historického pohľadu Maďarsko a Poľsko oproti nám v IT biznise ďaleko vedie.

Tri základné služby

Štandardná prax je, že zákazník si zakúpi licenciu, ktorá ho oprávňuje využívať systém. Tu sa však náklady nekončia, pretože 99% zákazníkov nie je schopných systém používať. Čo si zákazník musí ďalej

kúpiť je implementácia, ktorá veľmi často dosahuje cenu samotného riešenia, dokonca môže stáť raz toľko. No a k tomu je treba prirátať ešte údržbu, čo sa vyčísľuje ako percento z licencie. Klient si predplatí telefonickú podporu a nové verzie programu. Len málokedy sa do údržby zahŕňa konzultácia. Nikto sa nechce zaviazať, že bude ponúkať konzultácie zdarma, pretože sa to môže odraziť v neúmernom vyťažení. Telefonická podpora sa na rozdiel od konzultácie dá presnejšie zašpecifikovať. V prípade chybového hlásenia ešte ide o podporu, ale ak už chce zákazník zasahovať do systému tak, že vytvára, alebo upravuje parametre, to už je konzultácia za poplatok. Styčné stredisko LLP v Bratislave koordinuje zákaznícke požiadavky nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia vďaka tomu, že sa podarilo vytvoriť jadro štandardizovaného riešenia práve u nás. Rok 2003 bol z pohľadu realizácie rozdelený tak, že 90% projektov sa realizovalo na Slovensku a len 10% v zahraničí. V roku 2004 sa podiel upravil takmer 50 na 50, pričom sa jednému projektu venovalo od troch do šiestich mesiacov. Celkový trend je taký, že i naďalej najväčší objem licencií v absolútnych číslach pochádza z nákupu veľkých podnikov, kde mať komplexný informačný systém je nutnosť, ale čoraz viac sa do popredia tlačí malý a stredný podnik. "Prečo sú väčšina našich zákazníkov na Slovensku zahraničné firmy? Pretože tie lokálne zaujíma akurát to, aby mali účtovníctvo podľa zákonov a aby na konci roka urobili uzávierku" vysvetľuje Anton Lapšanský. "Teraz však narastajú tlaky nato, aby už aj priebežne vedeli ako sa obchodovaniu darí. Už sa o konkrétne čísla začínajú zaujímať aj keď nie na týždennej, ale aspoň na mesačnej báze."

Firmy sa čoraz viac zaoberajú myšlienkou plánovania. No a keď sa do toho ešte zabudujú nejaké požiadavky na reportovanie podľa európskych štandardov, ak je záujem spolupracovať so zahraničím, treba preukázať účtovníctvo... V zahraničí sú prijaté nové zákony na okamžitú transparentnosť. Ak niekto zverejní svoje výsledky, musí to byť niečím podložené a kedykoľvek odkontrolovateľné, či je to naozaj tak. Tieto tlaky zatiaľ silnejú v zahraničí, no istotne sa dostanú aj k nám. Podobne ako to bolo aj s elektronickým obstarávaním, veľký boom v zahraničí už prebehol a dnes sa u nás ledva objavujú prvé lastovičky.

n