Zberný dvor na Bazovej ulici v Bratislave.
Ako sa na Slovensku rozbehol separovaný zber?
"Z 2700 obcí nemá väčšina zavedený akýkoľvek triedený zber. V mestách, ktoré vytvorili podmienky, napríklad Palárikovo, Stará Ľubovňa, Skalica je pritom miera recyklácie a znižovanie odpadov vysoká. Palárikovo za štyri roky znížilo množstvo komunálneho odpadu o 60 percent, miera triedeného zberu narástla za 2,5 roka o 25 percent, zapojenosť občanov je vyše 95-percentná. Mesto ročne ušetrí pol milióna."
Ako si obce plnia povinnosť zberu objemných odpadov, ako sú chladničky, nábytok či stavebný opad?
"Povinnosť najmenej dvakrát do roka zabezpečiť zber objemného a nebezpečného odpadu nie je vždy dodržaná, alebo je zabezpečená minimálne. Starosta si prečíta, že má zber zabezpečiť dvakrát do roka, tak ho zabezpečí dvakrát. Sú pritom dva dobré spôsoby - prvým je vybudovať sieť zberných dvorov. V Košiciach máme dva, plne využívané. Každé sídlisko by malo mať minimálne jeden. Čím väčšia vzdialenosť zberných dvorov, tým sa totiž ich vyťaženosť a ochota ľudí donášať tam odpad, znižuje. Druhý spôsob sa snažia používať v Bratislave. Raz za týždeň tu zvážajú objemný odpad, ľudia ho môžu vyložiť ku košom."
Ak si obce plnia povinnosti slabo, ako riešia problémy s odpadom ľudia?
"Ľudia sú vyťažení, nemajú čas prácne cez internet či telefóny zisťovať, kam odniesť odpad. Buď ho skladujú a sú nahnevaní, keď to trvá dlho, slušnejší sa snažia to riešiť, iní odpad vyhodia nelegálne ku kontajneru, alebo, najhoršie, do prírody."
Ako to funguje v zahraničí?
"V západnej Európe sa môžeme stretnúť so zbernými dvormi, ktoré sú otvorené aj v sobotu alebo po pracovnom čase. Systém je doplnený pravidelnými zvozmi. V Rakúsku je napríklad 50-percentná miera recyklácie odpadu, niektoré regióny dosahujú až 70-percentnú, región Freistadt sa blíži k 80 percentám. V lepších systémoch firmy odpad neodvezú iba na recykláciu, ale aj na opravu a ďalšie použitie, o čo majú záujem najmä sociálne slabší. V zberných dvoroch v Dánsku sú tiež miesta na opätovné použitie."
