Presťahovala sa z Oravy do veľkomesta, a to, čo tým stratila, teraz cítiť v obrazoch, ktoré maľuje. Práce z posledných dvoch rokov nazvala mladá výtvarníčka Jana Ovšáková Trávy. To, čo mala pri nich na mysli, bola obyčajná túžba po lenivosti, oddýchnuť si, skočiť do trávy a vyvaľovať sa v nej. "Všetky moje obrazy sú o dotyku, tieto sú o dotyku s trávou. Z jedného vanie spánok a oddych, z druhého cítiť, že som mala pri ňom chuť všetko rozmetať ako vietor. Teší ma, keď mi niekto povie, že na neho moje trávy pôsobia kontemplatívne a nežne. Možno som aj ja nežná. Sú to moje autoportréty," hovorí.

Na jej plátnach je pri zelených plochách náznak tváre alebo ľudského tela. Väčšinou si vezme za predlohu samú seba, alebo malú neter Rebeku. "Chcem sa vyhnúť tomu, aby maľba pôsobila naturalisticky, lavírujem medzi realizmom a abstrakciou. Malo by byť jasné, že na plátne je túžba ponoriť sa do sviežosti a pokoja."

Ešte keď Jana Ovšáková študovala na vysokej škole (v Bratislave a vo Viedni), bol jej blízky surrealizmus. Najbližšie jej boli českí maliari Šíma a Toyen. Viac ako výtvarný smer ju oslovil myšlienkový postoj, ktorý jej zostal vlastný dodnes: "Mne sa aj stávajú neuveriteľné veci, mávam besné sny. Napríklad, včera mi v jednom niekto dával sedemtisícovú bankovku, v inom mi z červených vlasov rástli maličké zelené listy," smeje sa.

Dnes sa stále zamýšľa, kam patrí. "Nestotožňujem sa so žiadnou generáciou, ani s o niečo mladšou, ani so staršou. Som skôr osamelý bežec. Samozrejme, oslovujú ma niektorí mladí autori - Manzelli, Brown, ale nič z toho, čo okolo seba pozorujem, mi nie je úplne duševne blízke."

Kunsthistorici majú tendenciu zaradiť Janu Ovšákovú medzi klasických maliarov, objavil sa aj názor, že je "ekologičkou".

"V podstate je to pravda," tvrdí. "K prírode sa vraciam stále. Je pre mňa stálou inšpiráciou. Už len moment farby - to fascinujúce množstvo zelenej. Nikto to nedokáže dostatočne dobre podať. Nie je to môj životný program, ale ešte to budem skúšať."

Svoje Trávy vystavuje Jana Ovšáková v týchto dňoch v bratislavskom Francúzskom inštitúte. Kurátorom výstavy je Juraj Mojžiš.