Menej ako polovičnú tvorbu ekonomického bohatstva na obyvateľa vykazovali aj stredné a západné Slovensko. Naopak, Bratislava je podľa podielu hrubého domáceho produktu na obyvateľa o pätinu výkonnejšia než unijný priemer. Slovensko ako celok je tesne nad polovičnou úrovňou Európy.
Obrovské rozdiely v ekonomickej úrovni regiónov sú charakteristické pre celú Európu. Podľa čerstvej správy štatistického úradu EÚ Eurostat dosahuje najmenej výkonný región Lubelskie v Poľsku len 32 percent európskeho priemeru a najvýkonnejší Londýn až 315 percent. Najchudobnejšie oblasti sú takmer výlučne v nových členských štátoch. "Z 59 regiónov, ktoré sú pod 75 percentami z priemeru EÚ, je 16 v Poľsku, sedem v Česku, po šesť v Maďarsku a Nemecku, päť v Grécku, po štyri v Taliansku a Portugalsku, tri na Slovensku, dve v Španielsku a po jednom v Belgicku, Británii, Estónsku, Litve a na Malte," tvrdí Eurostat. Päť najchudobnejších je podľa štatistiky v Poľsku, prevažne v jeho východnej časti.
Viac ako o štvrtinu výkonnejšie ako priemer je 37 regiónov. Z nových členov je medzi nimi iba Praha. "Treba zdôrazniť, že v niektorých regiónoch je HDP na hlavu podstatne ovplyvnený prílevom cezpoľných. V týchto regiónoch to zvyšuje produkciu na hladinu, ktoré by len s vlastným obyvateľstvom nedosiahli," upozornil Eurostat.
Európska štatistika vychádzala z národných údajov a upravila na jednotný základ podľa parity kúpnej sily. Podľa analytika Tatra banky Elizeja Macha je medzi ukazovateľom HDP na hlavu a životnou úrovňou priamy vzťah. "Pri bližšom pohľade do regiónov je zrejmé, že čím je vyšší HDP, tým je vyššia i životná úroveň," povedal Macho.
Rozdiely vnútri Slovenska si vysvetľuje historicky. "Je to dedičstvo centralizmu, ktorý sa najskôr orientoval na Prahu a potom na Bratislavu. Okrem toho investori smerovali ku kvalifikovanej pracovnej sile a vybudovanej infraštruktúre, takže logicky z toho najviac ťažila Bratislava," dodal.
O odstraňovanie rozdielov sa podľa Macha dnes stará vláda i Európska únia formou rôznych projektov a infraštruktúrnych fondov. Ako rýchlo budú dobiehať zaostalejšie oblasti Slovenska Bratislavu, závisí i od schopnosti regionálnych samospráv a firiem využívať fondy. A akým tempom sa bude Slovensko ako celok približovať k únii? "Podľa našich prepočtov dosiahneme v roku 2010 60 percent európskeho priemeru," povedal Macho.
(jj)
Bohatstvo v regiónoch EÚ
región | HDP na hlavu | HDP na hlavu |
(2002, v euro) | v porovnaní | |
s priem. EÚ (%) |
Najbohatšie regióny
EÚ 25 (priemer) | 21 172 | 100 |
Londýn | 66 744 | 315 |
Brusel | 49 631 | 234,4 |
Luxemburg | 45 014 | 212,6 |
Hamburg | 39 756 | 187,8 |
Najchudobnejšie regióny
Lubelskie (Pl) | 6 762 | 31,9 |
Podkarpackie (Pl) | 6 889 | 32,5 |
Warmińsko-Mazurskie (Pl) | 7 215 | 34,1 |
Podlaskie (Pl) | 7 433 | 35,1 |
Susedné štáty
Viedeň | 36 784 | 173,7 |
Praha | 32 348 | 152,8 |
Stredné Maďarsko (Budapešť) | 20 323 | 96 |
Slovensko | 10 854 | 51,3 |
Bratislavský kraj | 25 344 | 119,7 |
Západné Slovensko | 9 775 | 46,2 |
Stredné Slovensko | 8 991 | 42,5 |
Východné Slovensko | 8 198 | 38,7 |
Zdroj: Eurostat