Kanadský pesničkár Leonard Cohen (70) nie je iba legendou svetovej hudby, ale aj popredným a medzinárodne uznávaným básnikom i prozaikom s presahom na všetky kontinenty.

Poéziu začal písať oveľa skôr ako svoje populárne baladické piesne a do roku 1968, keď vyšiel jeho prvý a dosiaľ najslávnejší album Songs Of Leonard Cohen, mal žiak renomovaných autorov Irvinga Laytona a Louise Dudeka na konte šesť pomerne úspešných kníh.

Zatiaľ čo jeho debutová zbierka básní Porovnajme si mytológie (1956) akoby iba zadefinovala Cohenove základné témy, ba možno lepšie povedané - obsesie (láska, sex, moc, náboženstvo), ďalšia knižka Korenička Zeme (1961) už romantickému figliarovi priniesla zaslúžené uznanie kritiky i literárnych kolegov a zaradila ho do "prvej ligy" básnikov.

Svoju pozíciu poňal značne asertívne a možno aj vďaka novej situácii vznikla pomerne zložito koncipovaná próza Obľúbená hra (1963), výrazne autobiografický "portrét umelca v chlapčenských rokoch". Táto prelomová kniha spolu s románom Nádherní porazení (1966) predznamenala vlnu pozoruhodných experimentov.

Do tejto skupiny Cohenových literárnych prejavov patrí aj zbierka Kvetiny pre Hitlera (1964), niekedy prepájajúca lyrickú vášnivosť so surovým až cynickým štýlom anti-art, ktorého podstatu asi najlepšie vyjadruje verš "básne nás už nemilujú". Tento súbor poézie, napriek (a možno práve preto) svojmu veku poskytuje čitateľovi určitú možnosť pochopiť pozoruhodný štýl a famóznu obrazotvornosť z časov Cohenových prieskumníckych výprav do ríše klasických aj experimentálnych básní, kde ako jeden z mála vrátil zmysel zdanlivo devalvovaným pojmom boh, láska alebo milovať.

Kvetiny pre Hitlera sú zvláštnym súborom, a to nielen po obsahovej stránke, ale aj po formálnej. Cohenovu tvorbu ovplyvnilo napätie medzi židovským pôvodom a prevažne katolíckym prostredím, v ktorom vyrastal, mimoriadne ju však poznamenala aj beatnická tradícia. Príznačná je preňho fascinácia erotikou, utrpením a násilím ako kľúčmi k duchovnej transcendencii, ktorú následne vytrvalo hľadá v zenbudhizme.

V zbierke sa často svojím typickým ironickým a čiernohumorným spôsobom okrem iného vyrovnáva aj s vlastným zdrvujúcim prežívaním obludného fenoménu nacizmu a predovšetkým holokaustu, ale tiež s inými ranami a fľakmi na mape modernej histórie ľudstva. V kontexte i histórii tvorby Cohenovej poézie sú Kvetiny pre Hitlera určite jeho spoločensky najangažovanejšou knižkou. Lenže nejde o agitku, je to širokospektrálny útvar - v zbierke nájdeme aj veľmi intímne osobné verše, ba dokonca i krátku jednoaktovku ako hold či príspevok ku kapitole obľúbeného absurdného divadla.

Väčšina poézie je písaná špecificky štylizovaným jazykom, ktorý často obsahuje originálne surrealistické šifry a neurotické kódy, jednoduchým básňam sa však Cohen nevyhýba, sú príjemne kontrastné k experimentom s interpunkciou i voľným veršom.

Na jeho spôsob vyjadrovania si čitateľ musí zvyknúť - aby sa dostal k pomerne jednoduchému jadru posolstva, je potrebné preniknúť naozajstným labyrintom metafor.

Prekladateľovi dalo určite mnoho práce, aby sa vcítil do autorovho reťazenia predstáv, pocitov, asociácií, reálií a niekedy aj zložitej prezentácie. Vo voľnom verši sa mu to dosť darí, trocha menšiu predstavivosť má vo viazaných veršoch a rýmoch, v ktorých ho v predchádzajúcich vydaných ukážkach z tejto knižky tak trocha prekonal Pavel Šrut.

Miroslav Jindra však po prvý raz prekladovo predstavil Cohenovu kompletnú zbierku a tá prináša čitateľovi skutočne výnimočný až zmyselný zážitok z poézie.

Autor: Pavel Malovič(Autor je publicista a pesničkár)