Pštrosy, ktoré chovajú v zariadení pre drogovo závislých v Pahorku zatiaľ zisk nepriniesli, no na rok by mali začať znášať vajíčka. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
V zariadení pre drogovo závislých v Pahorku v Bohuniciach v okrese Levice chovajú pštrosy. Vymýšľali činnosť, ktorá by im priniesla aj peniaze a zároveň zamestnala ľudí, ktorí sa tu učia odolávať droge. Peniaze na prevádzku dostávajú zo samosprávneho kraja. Pštrosy zatiaľ Pahorku zisk nepriniesli, no na rok by mali mali začať znášať vajíčka. "Odchováme ich a už desaťmesačné chceme zužitkovávať na mäso," plánuje riaditeľ zariadenia Štefan Harcaj.
"Pštrosy chováme od augusta minulého roku. Ráno im dávame posekané seno, večer vitamínové granule. Pri kŕmení sa striedajú naši klienti. Práca so zvieratami sa nedá odložiť a vytláča im myšlienky na drogy. Chlapci sa tešia na pštrosy a pštrosy zasa potrebujú pozornosť ľudí," vysvetľuje riaditeľ.
"Máme pred nimi rešpekt," hovorí 22-ročný Peter. Keď sa splašia, zlomia aj ohradu. Takto vyčíňali aj po víchrici, ktorá spustošila Tatry.
Narkomani z Pahorka majú skúsenosti s tvrdými drogami. Po základnej liečbe v nemocnici sa v Bohuniciach učia odolať droge. Najťažšia je prvá fáza najmenej 16-mesačného pobytu, v ktorej majú často nutkanie odísť. Tento týždeň to vzdal po dvoch mesiacoch 18-ročný Michal. "Po štrnástich mesiacoch pobytu sú istejší," hovorí Harcaj. Za päť rokov absolvovalo pobyt v Pahorku 14 závislých, z ktorých sa iba jeden vrátil k drogám. (bej)
Na farme si upratujú myšlienky
Laco z Bratislavy žije už rok v bohunickej komunite Pahorok, zariadení pre drogovo závislých. Za sebou má rozbité vzťahy a pred sebou rozmazanú budúcnosť.
Drogy mu prvý raz ponúkli na vojenčine. Nebránil sa, v osemnástich chcel skúsiť všetko. Najprv len cez víkend, potom aj počas týždňa. Najprv marihuanu, potom aj heroín. Bol to kolotoč, z ktorého sa nedalo vystúpiť. Ani vo fabrike, kde po vojenčine nastúpil ako elektrikár. "Fetovanie pohltilo celú moju výplatu. Kradol som z fabriky elektrické káble a predával ich. Niekedy som do práce vôbec neprišiel. Nečudoval som sa, keď ma vyhodili. Mama vedela, že fetujem, otec to spočiatku nechcel vedieť. Vybavil mi robotu v autodoprave, kde som zasa kradol," rozpráva. Opäť prišiel o prácu.
Ak neprestaneš s fetom, domov nechoď, povedal mu otec, keď pohár trpezlivosti pretiekol. Prespával na chate s narkomanmi. "Mal som hrozné stavy. Bál som sa zaspať, že ma niekto zabije. Boleli ma kĺby, drvila ma zima, hlavu mi išlo roztrhnúť," spomína. Otcovi sa zveril, že už nevládze a ten ho odviezol na liečenie do nemocnice, odtiaľ do bohunického Pahorku.
Neraz si chcel zbaliť kufre, ale komunita ho prehovorila. "Najťažšie bolo počúvať iných," priznáva 26-ročný Laco. Na pštrosiu farmu chodí rád. "Pri stáde si oddýchnem, vychutnám ticho a upracem si myšlienky," vysvetľuje. (bej)
