V roku 1992 bol v Riu de Janeiro schválený Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. O päť rokov neskôr bol v japonskom Kjóte prijatý tzv. kjótsky protokol, ktorý sprísňuje záväzky pre priemyselne vyspelé krajiny. Pre Slovensko to znamená v období rokov 2008 až 2012 neprekročiť úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990, zníženú o osem percent. Rovnaký záväzok prijala aj Európska únia, ktorá okrem toho prijala aj svoje vlastné obmedzenia a pravidlá pri obchodovaní s emisnými kvótami.
Nadobudnutie účinnosti Kjótskeho protokolu bolo podmienené ratifikáciou 55 krajín, pričom medzi nimi musia byť práve priemyselne vyspelé krajiny, ktoré v roku 1990 produkovali najmenej 55 percent emisií oxidu uhličitého (CO 2 ).
Hoci najvyšší podiel emisií skleníkových plynov (asi 36 percent) majú na konte Spojené štáty, administratíva prezidenta Georgea Busha ešte v prvom volebnom období Kjótsky protokol odmietla ratifikovať, odvolávajúc sa na výskumy niektorých vedeckých kapacít, ktoré vplyv skleníkových plynov na zmenu klímy a globálne otepľovanie planéty spochybňujú. Ratifikáciu odmietla aj Austrália.
Preto bol kľúčový postoj Ruska. Prezident Vladimir Putin Kjótsky protokol po dlhšom váhaní podpísal začiatkom novembra minulého roka, čím sa ratifikačný proces v Rusku ukončil. Putinovým podpisom nadobudne Kjótsky protokol účinnosť začiatkom budúceho roka. Podľa niektorých pozorovateľov ruský postoj pozitívne ovplyvnila vidina príjmov z globálneho obchodu s voľnými emisnými kvótami.
Slovensko ratifikovalo Kjótsky protokol 31. mája 2002, ale bez ohľadu na to ako člen Európskej únie muselo na poli emisií prijať unijné pravidla hry.
Skleníkové plyny
- Oxid uhličitý (CO2)
- Metán (CH4)
- Oxid dusný (N2O)
- Fluórované uhľovodíky (HFC)
- Plnofluórované uhľovodíky (PFC)
- Fluorid sírový (SF6)
Znečisťujúce látky
- Oxid siričitý (SO2)
- Oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2)
Zdroj: 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami
