Princíp obchodovania spočíva v tom, že sa najväčším znečisťovateľom ovzdušia pridelí na určité obdobie určitá emisná kvóta, teda povolené množstvo emisií oxidu uhličitého (CO 2 ), zvyšných skleníkových plynov a znečisťujúcich látok.
V prípade, že firma vyčerpá len časť kvóty, môže zvyšok odpredať tomu znečisťovateľovi, ktorý produkuje emisie nad rámec svojej vlastnej kvóty. Obmedzovanie emisií na úrovni podnikov je teda založené na ekonomických stimuloch. Znečisťovateľ si musí prepočítať, či sa mu viac oplatí investovať do zlepšenia technológie a zníženia emisií, alebo nakupovať na trhu voľné emisné jednotky. Prekročenie emisných kvót je totiž sankcionované. Do roku 2007 je pokuta 40 eur za tonu prekročenia, potom to má byť až 100 eur. Nákup emisných jednotiek je lacnejší.
Ich množstvo je obmedzené národnou emisnou kvótou, ktorá vychádza z ratifikácie Kjótskeho protokolu, ako aj záväzkov Európskej únie. Slovensko na jeseň minulého roka neobhájilo v Bruseli požiadavku na emisnú kvótu vo výške 106,4 milióna ton CO 2 a v rokoch 2005 - 2007 si musí vystačiť s 91,5 milióna ton.
Minister životného prostredia László Miklós si myslí, že podniky odhady potreby emisných kvót podľa všetkého zveličili, čo môže byť dané aj inou metódou výpočtu oproti tej, akú použila Európska komisia. V kuloároch ministerstva sa však v tejto súvislosti hovorí, že niektoré podniky čísla zámerne prehnali, aby získali vyšší počet kvót a mohli s nimi obchodovať.
Podľa prieskumu denníka SME, ktorý oslovil niektorých významných emitentov CO 2 na Slovensku (U.S. Steel, SPP, Slovenské elektrárne, Slovnaft, ako aj priemyselné zväzy) po znížení národnej emisnej kvóty nik neočakáva obchodovateľné prebytky. Naopak, niektorí majú obavy z ich nedostatku. V takom prípade majú firmy niekoľko možností: obmedziť produkciu, predražiť produkciu nákupom dodatočných emisných jednotiek, strpieť pokutu alebo investovať ešte viac peňazí do modernejších technológií, čo nie je vždy bez prekážok. "Sme presvedčení, že podniky nebudú musieť nakupovať kvóty, možno nezostane na ich predaj," myslí si minister životného prostredia Miklós.
Prvé trojročné obchodovateľné obdobie s emisnými kvótami sa začalo na začiatku roka. Nasledujúce obdobia už budú päťročné. Pridelenie emisných kvót na skleníkové plyny jednotlivým znečisťovateľom má v rukách ministerstvo životného prostredia. Zatiaľ tak neurobilo. Podľa zákona má čas do 28. februára.
Minister Miklós ubezpečuje, že rozdelenie kvót bude spravodlivé a k žiadnym ekonomickým škodám nedôjde. Niektorí predstavitelia priemyslu však majú obavy. "Zákon 572/2004 o obchodovaní s emisnými kvótami nie je podľa nášho názoru absolútnou zárukou ‚spravodlivého' rozdelenia. Uvidíme, ako ministerstvo životného prostredia prerozdelí kvóty na jednotlivé podniky, a až potom sa k rozdeleniu vyjadríme," uviedol prezident Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura.
Ani podľa výkonného riaditeľa Zväzu výrobcov cementu a vápna Zoltána Demjána zákon férové rozdelenie kvót nezaručuje, lebo "neberie do úvahy stav jednotlivých odvetví priemyslu".
Generálny riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení František Bruckmayer vyjadril pre SME pochybnosti, či ministerstvo životného prostredia vzhľadom na jeho doterajší prístup k problematike kvóty rozdelí spravodlivo.
