Minister životného prostredia László Miklós dôrazne odmieta tvrdenia priemyselníkov, že vyššie ako navrhované obmedzenie objemu emisií kysličníka uhličitého (CO 2 ) v Národnom alokačnom pláne neúnosne zaťaží náklady firiem, ohrozí ich konkurencieschopnosť a spôsobí prepúšťanie. Podľa ministra podniky svoje odhady emisií pri tvorbe alokačného plánu nadhodnotili. "Európska komisia však prišla s inou metódou výpočtu, založenou na raste hrubého domáceho produktu, a jej čísla boli podstatne nižšie," uviedol Miklós.
Minister na rokovanie do Bruselu na jeseň minulého roka prišiel s návrhom, aby na roky 2005 až 2007 celková kvóta emisií oxidu uhličitého pre Slovensko predstavovala 106,4 milióna ton, čiže ročne 35,5 milióna ton. Európskej komisii sa slovenský návrh zdal premrštený. Výsledkom dohadovania je kompromis na úrovni 30,5 milióna ton, čo je 14-percentné zníženie oproti návrhu v Národnom alokačnom pláne. "Keby sme na to nepristúpili, komisia by schválila buď 26,5 alebo 27,1 milióna ton," varuje Miklós.
Priemyselníci protestujú
Dosiahnutý kompromis však tvrdo odmietajú priemyselníci a žiadajú vládu, aby v Bruseli problém znovu otvorila. Najväčší producent kysličníka uhličitého na Slovensku U.S. Steel Košice dokonca napadol pred Vianocami rozhodnutie Európskej komisie na súde v Luxemburgu. "Sme presvedčení, že ak bude naša kvóta znížená o14 percent v porovnaní s tým, čo sme požadovali, môže to ohroziť konkurencieschopnosť našej spoločnosti a zamestnanosť v regióne," uviedol hovorca spoločnosti Ján Bača.
Okrem energetikov a hutníkov sú znížením národnej emisnej kvóty vážne dotknutí aj výrobcovia cementu. Podľa výkonného riaditeľa Zväzu výrobcov cementu a vápna Zoltána Demjána budú cementárne musieť v rokoch 2005 - 2007 dokúpiť kvóty v celkovom množstve približne 1 milión ton CO 2 , čo pri predpokladanej cene 10 eur za tonu predstavuje asi 400 miliónov korún.
Rusko verzus Miklós?
Národný alokačný plán vychádza z požiadaviek na zníženie skleníkových plynov v ovzduší, ktoré podľa niektorých odborníkov spôsobujú zmenu globálnej klímy a celkové otepľovanie. Slovensko už ratifikovalo Kjótsky protokol a je zároveň viazané smernicami Európskej únie o obchodovaní s emisnými kvótami.
"Ak bude mať zníženie národnej kvóty negatívny vplyv na hospodársky rast alebo na zamestnanosť, budeme žiadať nové rokovania s Európskou komisiou a zo všetkých síl sa snažiť zvýšiť emisnú kvótu, pretože v tom momente budeme považovať krok ministerstva životného prostredia za unáhlený a poškodzujúci záujmy Slovenska," uviedol pre SME minister hospodárstva Pavol Rusko.
Minister životného prostredia László Miklós ubezpečuje, že celková národná emisná kvóta bude medzi jednotlivých znečisťovateľov rozdelená tak, že k poškodeniu výrobných plánov nedôjde. "Máme pripravený taký mechanizmus prerozdelenia, že priemerné zníženie emisnej kvóty nebudete 14-percentné, ale asi len 11-percentné. Nebude to teda také dramatické," tvrdí.
Miklós pripomína, že podniky na Slovensku môžu oproti roku 2002 zvýšiť v nasledujúcich troch rokoch emisie CO 2 o 13,5 percenta. Pritom niektorí starí členovia únie emisie reálne znižujú. "Kjótsky protokol, ako aj európske smernice sú o znižovaní nie o zvyšovaní emisií. Schválený Národný alokačný plán hovorí len o tom, že môžeme menej zvyšovať emisie CO 2 , ako sme si pôvodne mysleli."