Na žinenke leží trojročný Tomáško. Nechodí, nerozpráva, nedokáže sa vzpriamiť, necíti bolesť, jeho psychický vývoj je oneskorený. Trpí špeciálnym syndrómom, ktorý postihuje podmozgovú žľazu. Potrebuje trikrát denne cvičiť, aby sa mu vyvíjalo svalstvo a dennodenne by mal užívať rastové hormóny. S chlapcom cvičí aj fenka Tina.

Canisterapia, špeciálna terapia so psom, funguje v košickom Detskom klube zdravotne postihnutých detí a mládeže od septembra minulého roku. Svoje opodstatnenie už dokázala vo viacerých ústavoch. Canisterapii sa venuje asi desaťčlenná skupina aktivistov Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov.

"Fenka Tina motivuje Tomáša k pohybu a pomáha mu precvičovať jemnú motoriku. Psík ovláda rôzne "tanečné" kúsky a chlapec sa snaží jeho pohyby napodobniť. Hravou formou uňho vzniká silná motivácia. Po dvoch sedeniach sa mu darí zobrať do ruky predmet, chytiť ho a odhodiť. Zvlášť, keď mu ho Tinka vzápätí donesie späť," hovorí Dana Tóthová, majiteľka kríženky Tinky.

Podobne pre Dominiku je Tina jediný objekt, za ktorým má snahu sa otočiť a pohladiť ho. V prítomnosti psíka sa očividne upokojuje. Vďaka nemu urobí mnohé pohyby, ktoré by sama nespravila.

Canisterapia sa osvedčila ako vhodná výchovná metóda aj pre deti s odmietavým či asociálnym postoj voči svojmu okoliu. Takýto postoj sa vyskytuje u niektorých detí v detských domovoch či internátnych ústavoch. Pes je výborným objektom na vybudovanie si priateľského, citlivého vzťahu k živej bytosti. Buduje v deťoch pocit zodpovednosti, starostlivosť, toleranciu a empatiu. Hyperaktívne deti učí hladenie zvieratka prirodzene relaxovať.

"V jednom domove som mala v skupine chlapca, ktorý ostatné deti provokoval a šikanoval," hovorí Henrieta Nehilová, ktorá pracuje s dvoma psami, novofundlanďanom Burkušom a fenkou Iris. "Po niekoľkých sedeniach pochopil, že pes je zraniteľné stvorenie, rovnako ako človek. Po čase sa jeho šikanovanie voči ostatným viditeľne zminimalizovalo. V internátnej škole v Ždani som mala na sedení asi dvanásťročného nekomunikatívneho a voči všetkým negatívne naladeného chlapca. V tom čase som pracovala so psíkom, ktorý bol po operácii a na chrbte mal jazvu. Chlapček bol užasnutý z toho, že aj pes môže cítiť bolesť, byť poznačený. Vďaka kontaktu so psom začal prvýkrát hovoriť o sebe. Priznal, že ho doma bijú, nedávajú mu jesť, hasia na ňom ohorky. Trápenie zvieratko i chlapca zblížilo. Bol to pre nás veľký úspech," vysvetľuje Henrieta Nehilová.

Terapeutické psy musia byť pokojné, znášanlivé a musia tvoriť zohratý pár so svojím majiteľom. "Pes sa nepretvaruje, nesúdi a nevyčíta. Môžete mať akékoľvek problémy, psík vás privíta stále rovnako. Nemá predsudky a má rád rovnako všetkých. A hlavne to, čo mu poviete, si nechá pre seba," zhodujú sa canisterapeutky.

LUCIA ŠARÁKOVÁ