Diana Mórová a Martin Huba. FOTO - JANA NEMČOKOVÁ
Slovenské národné divadlo o Edmond Rostand: Cyrano z Bergeracu o Preklad: Ľubomír Feldek o Úprava: Vladimír Morávek, Martin Porubjak o Dramaturgia: Martin Porubjak o Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková o Hudba: Daniel Fikejz o Réžia: Vladimír Morávek a.h. o Hrajú: Martin Huba, Robert Roth, Diana Mórová, Eva Krížiková, Ján Kroner, Stano Dančiak, Marián Geišberg, Dušan Tarageľ a ďalší o Premiéra 22. a 23. januára
Režisér Vladimír Morávek, známy enfant terrible českých divadelných scén, šokoval svojím prístupom ku klasike odbornú i laickú divadelnú verejnosť toľkokrát a na toľko spôsobov, že som sa pred jeho víkendovou bratislavskou premiérou cítila pripravená na čokoľvek. Opäť však prekvapil - tentoraz veľmi čistou, konzervatívnou a k autorovi pietnou inscenáciou.
Rostandov Cyrano z Bergeracu je natoľko známym, populárnym a divácky atraktívnym titulom, až je zvláštne, že sa na Slovensku dosiaľ inscenoval len trikrát (a s vyše dvadsaťročnými odstupmi!). Jeho štvrté uvedenie prichádza krátko po derniére dlhoročne úspešnej astorkárskej inscenácie a pre tvorcov prináša všetky výhody i úskalia oživovania textov "najslávnejších zo slávnych" - na jednej strane zaručenú pozornosť a záujem publika, na strane druhej však o čosi silnejšiu nevyhnutnosť obhájiť vlastnú interpretáciu v konfrontácii s tradíciou a svojimi predchodcami.
Cyrano je totiž legenda podobná Hamletovi - každý má pocit, že ho pozná; vie, o čom má byť a ako má vyzerať.
Pre tých, ktorí do divadla vchádzajú s príliš jasnou predstavou o Cyranovom vzhľade a temperamente, sformovanou podľa jeho slávnych predstaviteľov z divadla i filmového plátna, bude možno jeho najnovšia podoba v podaní Martina Hubu spočiatku ťažšie stráviteľná. Jeho Cyrano neprestajne vyráža do útoku; je nervný a cholerický, no popri prívale energie postupne ponúkne aj intímnejšie tóny a civilnejšie polohy, v ktorých presvedčí a dojme.
Diana Mórová (Roxana) i Robert Roth (Kristián) mu kvalitne a disciplinovane sekundujú a spolu sa im darí vytvárať uveriteľný a správne tragikomický ľúbostný "trojuholník"; popri nich však tentoraz treba spomenúť a vyzdvihnúť celý súbor. Morávek opäť dokázal, že je majstrovským dirigentom davových scén a jeho odvaha obsadiť i menšie úlohy zvučnými hereckými menami priniesla ovocie v podobe harmonických hromadných celkov aj individuálnych výstupov, kde každý napĺňa, no neprekračuje rámec a význam svojej postavy.
K živosti charakterov výrazne prispieva vynikajúci preklad Ľubomíra Feldeka, ktorý je moderný, hovorový i poetický bez toho, aby strácal hravosť a vtip. Za ľahkosť jeho alexandrínov by sa iste nehanbil ani samotný "majster pera a jazyka" Cyrano.
Ďalším významným "hráčom" je v predstavení hudobná zložka, ktorá množstvom výrazových prostriedkov od dojímavého detského spevu a capella po neotesaný rytmus harmoniky výrazne určuje atmosféru a úspešne pracuje na divákových emóciách. Romantickú náladu umocňuje i šťastné rozhodnutie posunúť výtvarnú štylizáciu predstavenia do 19. storočia. Kostýmy i scéna veľmi funkčne evokujú idylicko-melancholický šarm secesného Paríža.
Morávkov Cyrano je esteticky i interpretačne vyváženým celkom, na ktorom je sympatické, že nechce byť ničím iným, než je - jednoduchým a pekným nadčasovým romantickým príbehom o láske a cti. Možno tak trochu rozprávka pre dospelých, ale spektakulárna, decentne vtipná a divadelne profesionálna v každom ohľade.
Svoje miesto na doskách Národného divadla si plne zaslúži a dáva nádej, že nielen romantici, ale ani milovníci klasiky a inteligentného divadla z neho tentoraz nebudú odchádzať s dlhým nosom.
Autor: SOŇA ULIČNÁ(Autorka je teatrologička)
