Len tretina vysokých škôl hospodárila bez straty

Z 19 verejných vysokých škôl dokázalo v roku 2003 hospodáriť bez straty len šesť. Ide o Slovenskú technickú univerzitu (STU) v Bratislave, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Prešovskú univerzitu v Prešove, Katolícku univerzitu v Ružomberku, .

V roku 2003 hospodárilo bez straty len 6 verejných vysokých škôl z 19. Poslanci parlamentného výboru pre vzdelanie tvrdia, že vysoké školy by mali prejsť racionalizáciou - najmä zlučovaním fakúlt alebo vysokých škôl. FOTO SME - SOŇA REBROVÁ


Z 19 verejných vysokých škôl dokázalo v roku 2003 hospodáriť bez straty len šesť. Ide o Slovenskú technickú univerzitu (STU) v Bratislave, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Prešovskú univerzitu v Prešove, Katolícku univerzitu v Ružomberku, Trnavskú univerzitu v Trnave a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyplýva to z výročnej správy ministerstva školstva o stave vysokého školstva, ktorú uplynulý týždeň prerokoval parlamentný výbor pre vzdelanie a vedu.

Najlepšie hospodárila STU v Bratislave, ktorá zaznamenala v roku 2003 zisk viac než 29 miliónov korún. Táto škola zároveň dokázala získať najvyššiu sumu finančných prostriedkov z podnikateľskej činnosti a to vyše 33 miliónov korún. "Okrem podnikateľskej činnosti sme boli najúspešnejšou slovenskou vysokou školou v získavaní zahraničných grantov, peniaze sa nám však darilo získavať aj z grantov domácich," povedal rektor STU Vladimír Báleš. Hospodárenie školy za rok 2004 by podľa neho malo byť taktiež v plusových číslach, aj keď zo štátu dostala univerzita o približne 100 miliónov korún menej. "Tešíme sa aj veľkému záujmu zo strany študentov a v tomto akademickom roku sme zaznamenali o 58 percent žiadateľov viac, ako v roku minulom," dodal Báleš.

SkryťVypnúť reklamu

Naopak v mínusových číslach sa ocitla najväčšia slovenská vysoká škola - Univerzita Komenského (UK), ktorá skončila rok 2003 so stratou takmer 28 miliónov korún. "Vo výraznej miere spôsobilo našu stratu uplatňovanie zákona o dlhodobých odpisoch majetku, ktorý bol prijatý v roku 2002. Na UK to zvýšilo výdavky o 70,3 milióna korún," tvrdí rektor UK František Gahér. O ďalších vyše päť miliónov korún prišla podľa neho univerzita kurzovými stratami, zvýšenie nákladov spôsobila aj štátom nedotovaná delimitácia zamestnancov Strednej zdravotnej školy v Martine na Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine v čiastke 14,7 milióna korún.

Aj stratu Technickej univerzity v Košiciach 35 miliónov korún spôsobili predovšetkým odpisy majetku. "Ide len o fiktívnu stratu. Na našej škole sme dali vypracovať audit, na základe ktorého sme zistili, že strata bola spôsobená nevhodnou metodikou odpisovania majetku," povedal rektor univerzity a zároveň prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. "Dôkazom dobrého hospodárenia Technickej univerzity je viac než 15 miliónov, ktoré škola získala v spomínanom roku 2003 z podnikateľskej činnosti. Zároveň sa nám pri zníženej štátnej dotácii o približne 100 miliónov korún podarilo ukončiť rok 2004 so ziskom," dodal Sinay.

SkryťVypnúť reklamu

(tasr)

Odporúčanie: Treba začať racionalizáciu VŠ

Správa o stave vysokého školstva za rok 2003 je podľa poslancov školského výboru dôkazom, že devätnásť verejných vysokých škôl je na slovenské pomery priveľa. Aj preto prijali uznesenie, aby sa táto správa stala východiskom pre racionalizáciu vysokých škôl na Slovensku.

Minister Fronc sa tejto myšlienke nebráni, ale upozorňuje, že každá zmena v sieti verejných vysokých škôl sa musí uskutočniť prostredníctvom zákona prijatého parlamentom. "A v tom okamihu nastupujú rôzne záujmy a lobingy, čiže je to ťažko priechodné," dodal Fronc. Aj z tohto dôvodu sa viac prikláňa k motivácii vysokých škôl. Premýšľa o tom, že by z peňazí určených na rozvoj vysokých škôl vyčlenil špeciálnu dotáciu školám, ktoré sa rozhodnú spojiť.

SkryťVypnúť reklamu

Za racionalizáciu vysokých škôl sa prihovára aj poslankyňa ANO Beáta Brestenská. Správa podľa nej predložila relevantné čísla, ktoré svedčia o nevyťaženosti denného štúdia. V niektorých fakultách ide až o 25 percent. Pripúšťa však, že niektoré fakulty zámerne "posúvajú" študentov do externých foriem štúdia, na ktorom môžu profitovať. (sita)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  3. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  4. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  5. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  6. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  7. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  3. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  4. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  5. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  6. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  7. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  8. Probiotiká nie sú len na trávenie
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 587
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 307
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 712
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 4 121
  5. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 3 338
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 909
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 1 863
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 1 392
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu