Do Národnej banky Slovenska nastúpil ako viceguvernér, od tohto roku sa stal guvernérom. Jeho názory na menovú politiku boli donedávna len málo známe, každý však vie, že má krajinu priviesť k euru. S najväčšou pravdepodobnosťou zavedie európsku menu v roku 2009, ešte nie je jasné, pri akom kurze prepočítame naše výplaty, ale aj ceny v obchodoch. "Neadekvátne silná koruna by negatívne dopadla na celú ekonomiku," tvrdí nový guvernér Národnej banky Slovenska IVAN ŠRAMKO.

Koruna silnie. Skoro každý týždeň útočí na nové maximá. Prečo jej v tom bránite?

Náš názor na to, ako sa má vyvíjať koruna, by sa nemal charakterizovať ako bránenie posilňovaniu. Snažíme sa o to, aby posilňovanie koruny, na ktoré sú ekonomické dôvody, bolo adekvátne týmto dôvodom. To je naša taktika v oblasti kurzu, pri ktorej zostaneme aj v budúcnosti.

Je jasné, že silná koruna prekáža exportérom. Ale komu ešte? Pre koho sa oplatí brzdiť korunu?

Vyhýbame sa tomu, aby sme obhajovali záujmy jednej časti ekonomiky, napríklad exportérov. Myslíme si, že príliš silná koruna neškodí len im, ale celej ekonomike. Lacnými dovozmi trpia domáci výrobcovia, či už v poľnohospodárstve, v stavebníctve, alebo inde, pretože ich vytláčajú z trhu. Silná koruna je problémom aj pre domácu turistiku, služby a v konečnom dôsledku aj pre dovozcov. Ak by sme dovolili príliš rýchle zhodnocovanie, utrpela by v konečnom dôsledku aj kúpyschopnosť, pretože by postihla napríklad zamestnancov z odvetví, ktorým silná mena neprospieva.

Tempo posilňovania koruny napokon rozhodne o kurze, pri ktorom sa naše peniaze vymenia za euro. To je dôležité pre ľudí - ovplyvní to ich výplaty i úspory. Neplatí, že čím silnejší kurz, tým lepšie?

Z jednoduchého pohľadu by sa dalo povedať, že čím je silnejšia koruna, tým lepšie. Lenže platí to, o čom som už hovoril. Neadekvátne silná koruna by negatívne dopadla na celú ekonomiku a úspory by existovali v nestabilnom hospodárskom a ekonomickom prostredí, čo by mohlo byť pri dlhšom časovom pohľade nevýhodné aj pre občana a podniky. Ja ale neočakávam, že vôbec môže byť taký kurz pri prechode na euro, s ktorým by bola všeobecná spokojnosť. Stále bude občan alebo firma môcť povedať, že to mohlo byť aj lepšie. Predpokladám však, že vývoj ekonomiky a menová politika vytvorí ešte do roku 2009 adekvátny priestor na posilnenie koruny.

Nedávny prieskum ukázal, že veľa Nemcov ešte stále v hlave prepočítava eurá na marky. Ako máte zmapovanú pripravenosť našich ľudí, firiem a obchodníkov na euro?

Koruna nemá takú dlhú históriu ako nemecká marka a myslím si, že k nej u nás nie je taký silný vzťah, ako mali Nemci k marke. Koruna je relatívne nová mena. Ale bez ohľadu na to sa snažíme seriózne pripraviť na proces vstupu do menovej únie. Je schválený národný plán na prijatie eura, ktorý určuje úlohy pre centrálnu banku, ministerstvá, vytvára rôzne riadiace skupiny, zapája do prípravy i komerčné banky. Pripravujeme sa aj na to, ako kvalitne informovať občanov, aby mali dosť času pripraviť sa na zmenu.

Ako si budú zvykať?

Minimálne šesť mesiacov pred a po zavedení eura bude duálny systém, teda ceny v korunách i eurách. Možno nás však predbehne samotný trh, veď už teraz vidíme, že reštaurácie alebo iné služby už uvádzajú dve ceny, i keď trochu chaoticky...

Bude príprava v duálnom systéme stačiť? Neuvažujete aj o opatreniach, ktoré obmedzia priestor na zneužitie zmeny, povedzme pri zaokrúhľovaní v obchodoch?

Spravíme všetko pre to, aby sme zneužitiu zabránili. Ale aj vo veľmi vyspelých krajinách, kde majú oveľa väčšie skúsenosti, ako komunikovať s verejnosťou, mali skôr problém, že hoci štatistika nepreukázala žiadne zdraženie pri prechode na euro, verejnosť však aj tak bola presvedčená o opaku. Samozrejme, je možné, že pri istých druhoch drobných nákupov sa pri zaokrúhľovaní zvýši cena, no nedovolíme, aby sa to mohlo široko zneužívať.

Ako?

Ideálne by bolo, keby sme čím skôr určili presné pravidlá a výmenný kurz, ktorý bude záväzný na prepočty. Tak, aby sa z každej registračnej pokladnice a v každom obchode prepočítavalo rovnakým kurzom, aby sa rovnaký kurz používal na východe aj na západe Slovenska. Ak by to niekto porušoval, bude vystavený trhovej konkurencii, a ak by porušovanie prekročilo isté hranice, mala by byť z toho vyvodená aj iná - právna zodpovednosť. Môže nastať aj taká situácia, že sa rozhodneme pre duálny systém aj na dlhšie obdobie pred a po zavedení eura. Ak v tom čase nebude známy konverzný kurz (záväzný kurz pri prechode koruny na euro, pozn. red.) budú dané pravidlá pre prepočty.

Ako a kto stanoví konverzný kurz?

Celý mechanizmus má dve etapy. Prvá bude do júna 2006 - vstupná fáza do vstupu do ERM II (systém výmenných kurzov), keď sa na základe rokovaní s výborom Európskej centrálnej banky a Európskej komisie stanoví centrálna parita. Bude to hodnota, od ktorej sa kurz môže odchyľovať len v určenom pásme. Po dvoch rokoch sa plnenie maastrichtských kritérií vyhodnotí a ak bude konštatované ich splnenie, tak sa následne určí konverzný kurz. Ten bude výsledkom dohody medzi nami, Európskou centrálnou bankou a Európskou komisiou.

Očakáva sa, že v tomto dvojročnom období bude mať centrálna banka ťažkú úlohu. Predpokladáte útoky na menu?

Neviem povedať, či áno, alebo nie, je to ešte ďaleko a nevieme, ako sa budú správať finančné trhy. Sú však napríklad skúsenosti z troch krajín zavádzajúcich euro, ktoré už vstúpili do ERM II a žiadne útoky na menu nezaznamenali. Centrálne banky však môžu počítať aj s podporou Európskej centrálnej banky, ktorá má mechanizmus na stráženie stability meny. Útoky sa však, samozrejme, vylúčiť nedajú.

Budú to teda dva pokojné roky?

Budú náročné a náročnosť bude ovplyvnená najmä výsledkami a vývojom ekonomiky. Ak by sa vyvíjala tak dobre ako dnes, tak riziká pôsobenia v ERM II pásme budú menšie. O tom je aj naša stratégia. Ak by sme teraz pustili korunu do posilňovania, ktoré nie je odôvodniteľné ekonomikou, tak potom by sa nám práve v kritických dvoch rokoch mohlo stať, že by prišla korekcia a koruna by sa mohla oslabovať. To by mohol byť vážny problém. Na druhej strane, hodnota rezerv NBS výrazne rastie a ak by taký problém hrozil, tak by sme mali mať dosť síl aj v spolupráci s Európskou centrálnou bankou ho zažehnať.

Aké zhodnocovanie teda dovoľuje súčasný vývoj ekonomiky?

Je to vec, ktorá sa veľmi ťažko predpovedá a názor na vývoj kurzu sa môže meniť podľa výsledkov ekonomiky. Prezentovali sme názor, že reálny rovnovážny kurz by mohol bez problémov rásť okolo troch percent ročne. Ale toto číslo má relatívnu hodnotu a môže sa stať, že sa bude meniť podľa okolností. Vplyv na vývoj výmenného kurzu koruny nemá len vývoj našej ekonomiky, ale aj vývoj v okolitých štátoch, v EÚ a prakticky na celom svete.

NBS v poslednom čase viackrát deklarovala, že sa sústredí na boj s infláciou. Nie je stráženie kurzu v rozpore s touto stratégiou?

Myslím si, že nie je. Jednak zhodnocovanie pripúšťame a uvedomujeme si, že môže pomôcť dosiahnutiu našich inflačných cieľov. Ale ak by sa koruna posilňovala len vďaka krytiu krátkymi peniazmi, tak by ich odchod mohol vyvolať makroekonomickú nestabilitu.

Jeden z dôsledkov kontroly kurzu je strata NBS. Vlani prekročila 30 miliárd korún. Nebudeme ich raz musieť zaplatiť?

Stratu, ktorú máme už dlhšie obdobie, budeme kompenzovať zo ziskov v budúcnosti. Dnes je dôležité, že hlavné faktory, ktoré stratu spôsobujú, teda posilňovanie koruny a sterilizácia prebytočných peňazí na peňažnom trhu, prestanú pôsobiť vstupom do eurozóny. Potom NBS musí byť zisková a musí vykazovať primeranú mieru zisku, aby predchádzajúce straty mohla vyrovnať. Okrem toho, ja som nikdy nepočul formálne ani neformálne, aby niekto žiadal od centrálnych bánk uhradiť ich straty. Straty sú prirodzenou súčasťou hospodárenia centrálnych bánk na celom svete. A pripomínam, že v čase, keď sa koruna výrazne oslabovala, mala NBS extrémne vysoké zisky, ktoré odviedla do štátneho rozpočtu. Bola to hodnota viac ako 70 miliárd korún.

Hovorili ste o sterilizácii na peňažnom trhu. To znamená, že uschovávate a úročíte bankám ich prebytočné peniaze. Prečo im takto pomáhate?

Nepomáhame bankám, snažíme sa, aby bola rovnováha na peňažnom trhu. Naším zámerom nie je byť alternatívnym biznisom pre banky, ale byť regulátorom peňažnej zásoby. A sterilizácia je jedným z prostriedkov. Ak by sa odrazu dostalo na trh také obrovské množstvo peňazí, ktoré sterilizujeme, zrútila by sa rovnováha a nastal chaos.

Aký chaos?

Napríklad si viem si predstaviť, že by sa 'rozsypali' úrokové sadzby a nastal by neregulovateľný vývoj na peňažnom trhu.

Nie je toto jeden z dôvodov, pre ktoré banky tak neochotne znižujú úroky z úverov?

Rozhodne im to priamo nebráni, aby reagovali adekvátne na naše zmeny v úrokových sadzbách. Je pravda, že banky nereagujú dostatočne na našu úrokovú politiku. Oveľa rýchlejšie upravujú sadzby na strane vkladov ako na strane úverov. Ale to musí riešiť trh a klient, ktorý má možnosť si vybrať banku, ktorá sa správa pre klienta výhodnejšie.

Do NBS ste nastúpili ako viceguvernér pre bankový dohľad v čase, keď už boli banky zdravé a vrcholila privatizácia. Aké silné a zdravé sú banky dnes?

Bankový sektor je v základných charakteristikách silný, najmä v ziskovosti, bilančnej sume aj v produktovej oblasti. Veľmi výrazne sa zlepšili pomerové ukazovatele, najmä kapitálová primeranosť. Veľmi dobre je dotiahnutý aj proces z hľadiska vlastníkov, ktorými sú silní zahraniční bankoví investori.

To však neplatí pre Poštovú banku. Ona nemá silného zahraničného vlastníka. Je i tak plne dôveryhodná?

Nechcel by som sa púšťať do individuálneho hodnotenia žiadnej banky. Poštová banka spĺňa všetky kritériá na činnosť a nevykazuje žiadne problémy.

Parlament schválil Martina Barta za viceguvernéra NBS. V reakcii na to ste povedali, že banková rada nebude akceptovať žiadnu podmienku danú koaličnou radou. Ste pripravený obhájiť túto pozíciu aj za cenu politických konfliktov?

Musím obhajovať nezávislosť inštitúcie a bol by som zlý guvernér, keby som to nerobil.

Je podľa vás Barto vhodný kandidát na dohľad nad bankami?

Pán Barto má určité bankové skúsenosti a predpokladám, že budeme normálne spolupracovať.

Prechodom na euro prestane NBS robiť menovú politiku. Bude tým pádom menšia?

Je názor, že by sme sa mali zmenšovať. Mnoho činností síce odpadne, ale mnohé pribudnú. Kľúčové je, že stratíme vlastnú menovú politiku, avšak banková rada bude rozhodovať o mnohých iných veciach. Budeme vykonávať integrovaný dohľad nad finančným trhom, budeme spravovať rezervy. Guvernér sa bude zúčastňovať na zasadnutiach Rady guvernérov ECB, bude musieť mať menové i analytické podklady a nebude sa môcť už len pozerať na Slovensko, ale na celý vývoj eurozóny. A ak nechce byť len figúrkou na rokovaniach, musí byť riadne pripravený, schopný argumentovať a navrhovať riešenia. Bude teda potrebovať aj menový alebo analytický úsek. Organizačnú štruktúru teda prispôsobíme novým podmienkam, ale zásadná zmena nenastane.

Čo plánujete zmeniť z pozície guvernéra vy?

Teraz nastáva etapa, keď budeme vlastnými silami nachádzať miesta menej efektívne alebo zbytočné, a tak zvyšovať efektivitu. Uvidíme, či bude výsledok akceptovateľný. Ak by nebol, tak sa poradím s profesionálmi v tejto oblasti, s personálnymi auditormi a ďalšími inštitúciami.

Plánujete meniť informačnú politiku, za ktorú ste boli kritizovaní?

Bola to slabšia časť našej činnosti, najmä prezentovanie našich odborných názorov, skúseností a výskumného potenciálu. V tomto smere budeme oveľa aktívnejšie komunikovať. Už aj minulý rok nastali výrazné zmeny, keď banková rada odsúhlasila, že po jej rokovaniach zvolá tlačovú konferenciu a otvorí priestor na diskusiu s médiami. Je škoda, že sa to zatiaľ novinármi málo využíva. Na najbližších rokovaniach budeme pokračovať v diskusii o komunikácii s verejnosťou a nevylučujem ani ďalšie zmeny v prospech transparentnosti.

Nepomohlo by transparentnosti zverejňovanie hlasovania bankovej rady?

Transparentnosť vidím v tom, aby naša politika bola dostatočne predvídateľná, čitateľná a zrozumiteľná, a aby trh vedel s istou pravdepodobnosťou predvídať, ako budeme reagovať na vývoj. Je to dôležitejšie ako zverejňovanie hlasovania. Ale ako som už spomenul, budeme sa komunikáciou zaoberať už v najbližšom čase a zmena môže nastať aj v tejto oblasti, závisí to len od bankovej rady. Ak ste spomenuli kritiku - viackrát sme boli vystavení kritike istej skupiny analytikov z komerčných bánk. Treba si však uvedomiť, že my máme úplne inú pozíciu - máme zodpovednosť za celý konvergenčný proces. To analytici nemajú. Pohľady niektorých môžu byť - a často aj sú - účelové a zjednodušované. Určite ich ovplyvňuje to, že sú zamestnancami komerčných bánk, ktoré majú svoje logické záujmy. Okrem toho chcú dodať svojim správam istú atraktivitu, aby sa objavovali v médiách. To je v poriadku, rovnako ako kritické názory na výkon menovej politiky. Ale niekedy mám pocit, najmä z niektorých posledných vyjadrení, že to prekročilo rámec odbornej diskusie a zámer je už skôr spochybňovaním našich krokov negatívne ovplyvňovať verejnú mienku. Toto je pre nás neprijateľné.

Tvrdíte, že motívom analytikov pri kritike rýchleho prechodu na euro bol záujem bánk dlhšie zarábať na výmenách eur za koruny?

U niektorých je to tak. Keď sa niekto opýta zmenárnika, či sa teší na euro, samozrejme, odpovie 'nie', pretože stráca biznis. Veľkú časť výnosov v bankách robia konverzie pre platobný styk firiem. Nie je dôvod, prečo by banky mali chcieť rýchle prijatie eura a určite dobré banky dosahujú väčšie výnosy, keď nie je koruna stabilná. Je len vecou odbornej zdatnosti a profesionality, ako sa k veciam vyjadrujú. Na druhej strane je potrebné povedať, že sú aj názory iných odborníkov aj z komerčných bánk, tak domácich, ako aj významných zahraničných, ktorí sa vyjadrujú o našej menovej politike pozitívne.

Kritika smerovala najmä na komunikáciu. Sám ste ju potvrdili.

Bolo možno našou chybou, že sme málo komunikovali. To chceme zmeniť. Na druhej strane by však bolo veľmi prospešné, keby sa rozšírilo aj spektrum ľudí, ktorí komentujú menovú politiku.