BRATISLAVA - Politici SMK pripúšťajú, že po roku 2006 ich už slovenské strany nevezmú do vlády. "Myslím, že je to možné," povedal predseda strany Béla Bugár s tým, že veľa bude závisieť od voličov aj od tohtoročných župných volieb.
Výkonný podpredseda SMK Miklós Duray tvrdí, že Smer, HZDS aj SDKÚ majú svoje dôvody, prečo nechcú SMK v budúcej vláde. To, že je v nej SMK od roku 1998 až doteraz, "bola požiadavka z Washingtonu a Bruselu". Ak táto podmienka zanikne, budú sa slovenské strany "snažiť SMK z vlády vytlačiť".
Smer podľa Duraya odmieta SMK aj pre svoje úzke väzby s prezidentom, ktorý je zasa napojený aj na SNS. Maďarskú kartu vyťahujú podľa Duraya aj SDKÚ a HZDS práve preto, lebo súperia so Smerom.
Poslanci Smeru aj HZDS v rozhovoroch potvrdili nevôľu voči politike SMK, poslanec SDKÚ Peter Miššík sa obmedzil na vetu, že všetko "záleží na SMK a výsledku volieb".
Bugár upozornil, že súčasné preferencie HZDS a Smeru ukazujú, že bez jednej z týchto strán nebude možné vytvoriť novú vládu. "To by nás malo všetkých v súčasnej koalícii nútiť k tomu, aby sme boli aktívnejší a aby bola aj iná možnosť."
Duray aj Bugár označili za najbližšieho partnera KDH, ale príbuznú voličskej základne má podľa nich aj SDKÚ. Obe strany však podľa Duraya niekedy postupujú tak, "ako keby sme nemali žiadne ideologické spojenia".
Politológ Ľuboš Kubín si myslí, že pre budúcu účasť SMK vo vláde je dôležité strategické partnerstvo s KDH, lebo "bez týchto dvoch strán sa zrejme nebude dať vytvoriť nová vláda, ktorá by nadviazala na prácu súčasného kabinetu".
V relácii TV Markíza Na telo Bugár vyhlásil, že uvažuje o odchode z politiky, ale je to aj otázka "ďalších vplyvov". Do volieb v roku 2006 však chce ešte viesť stranu na jej čele. Poslanci parlamentných strán majú voči SMK rôzne postoje. Pavol Abrhan (KDH) ju považuje za "stabilného partnera", s ktorým sa ťažko rokuje, ale ktorý "rešpektuje dohody".
Eva Černá (ANO) hovorí, že Bugár má veľkú dôveru aj u voličov nemaďarskej národnosti. Cíti síce, že sa začínajú "predvolebné rituály strán zamerané tvrdo slovensky", ale nemyslí si, že by SMK nemohla byť vo vládnej koalícii.
Dušan Čaplovič (Smer) jasne povedal, že ak bude SMK "pokračovať s jednostrannou etnickou kartou, tak vo vláde končí".
Viliam Soboňa (HDZS) označil politiku SMK za agresívnu a pripomenul Baskov v Španielsku. Pri takom "presadzovaní záujmov" vraj SMK "naozaj skončí účinkovanie vo vláde".
Ako sa vyvíjali vzťahy SMK
- Účasť SMK v prvej Dzurindovej vláde spochybnila už na počiatku SDĽ. Pýtala sa, či by nemala vzniknúť len trojkoalícia - SDK, SOP a SDĽ.
- Vážny spor vznikol pri schvaľovaní podoby samosprávnych krajov.
- Napätia medzi SMK a zvyškom koalície vznikli pri zákone o zahraničných Maďaroch. Proti zákonu vtedy vystúpilo aj KDH.
- V prvom roku druhej Dzurindovej vlády vo viacerých sporoch stála na jednej strane ANO a na druhej zvyšné strany SDKÚ, SMK a KDH.
- Po vypuknutí kauzy skupinka sa pomery začali meniť. Šéf SDKÚ a premiér nedokázal presvedčiť SMK a KDH, aby ho podporili v otázke odvolania šéfa NBÚ Jána Mojžiša.
- Po odchode poslancov z SDKÚ a strate väčšiny v parlamente Bugár niekoľkokrát vyzval premiéra, aby zabezpečil stabilnú väčšinu.
- SMK z dvoch prezidentských kandidátov vládnych strán SDKÚ a KDH podporila kresťanského demokrata Františka Mikloška.
- Béla Bugár premiéra Dzurindu šokoval úvahou, že keby bol na poste premiéra, odišiel by z funkcie po vstupe Slovenska do Európskej únie.
- Vlani v máji premiér povedal, že vláda je stabilná, lebo Bugár pochopil, že nebude robiť kádrovú politiku.
- Vlani v jeseni, keď Bugár i šéf KDH Hrušovský opäť otvorili otázku dohôd medzi HZDS a SDKÚ, predseda SMK označil "za podraz", že sa SDKÚ s opozíciou spojila pri hlasovaní o transformácii štátnych lesov.
- SMK vyvolala spor v koalícii, pretože spolu s opozíciou hlasovala za zriadenie Environmentálneho fondu.
- SMK zostala v izolácii v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Bugár pripúšťa, že to môže mať vplyv aj na pomery vo vrcholovej politike.
Autor: sp, dro
