ca francúzskeho šansónu“.

Za svoju päťdesiat rokov trvajúcu kariéru napísal a zaranžoval viac ako štyristo piesní, ale ľudia si ho budú pamätať pre jednu - jeho Natalie, ktorá sa stala celosvetovým hitom. K nej môžeme prirátať aj Et maintenant alebo L‘important c‘est la rose.

Bécaud sa narodil v októbri 1927 v juhofrancúzskom Toulone ako Francois Léopold Silly. Pred koncom vojny sa jeho rodina presťahovala do Paríža, kde sa začal presadzovať ako klavirista v nočných kluboch. V roku 1952 ho objavila legendárna Edith Piaf, ktorá ho spolu s generačným spolupútnikom Charlesom Aznavourom uviedla do sveta francúzskeho šansónu. Už jeho prvé vystúpenie v Olympii v roku 1953 zaznamenalo obrovský úspech.

Koncertovanie miloval zo všetkého najviac. V časoch najväčšej slávy absolvoval 250 koncertov ročne.

„Keď skladám pieseň alebo skáčem na pódiu, robím to zo srdca ako tenista, ktorý vykríkne pri podaní. Nie som karierista, ktorý má naplánovaný každý svoj pohyb,“ hovorieval o svojej neskrotnej vášni na pódiu. Prezývka pán státisícov voltov nebola jediná. Volali ho aj pán Dynamit alebo Atómový hríb. K jeho rozsiahlym koncertným šnúram, televíznym galavečerným a filmovým úlohám patrila aj trojtýždňová séria vystúpení na Broadwayi v roku 1996. Jeho pieseň What Now My Love v anglickej verzii spievali Shirley Basseyová, Elvis Presley alebo Frank Sinatra.

Od roku 1988 trpel rakovinou ústnej dutiny. Vážne ochorenie ho neodradilo od jeho milovaného zlozvyku - fajčenia. Bécaud dokonca tvrdieval, že ho cigarety vyliečia. Naposledy vydýchol včera, vo svojom hausbóte, ktorý kotvil na rieke Seina na okraji Paríža.

Za rakvou Gilberta Bécauda bude kráčať okrem najbližších aj francúzsky šansón. Bécaudova smrť akoby bola bodkou za storočím, keď francúzsky šansón dokázal vďaka Piaf, Brelovi, Bécaudovi či Ternetovi prekročiť hranice jazyka a vypraviť sa do celého sveta, aby sa po expanzii anglosaskej hudby zasa vrátil tam, kde je doma najviac - do rodného Francúzska. (peb)