nskom rozhlase a potom v televízii. Vďaka svojim schopnostiam sa vyšvihla až na moderátorku prestížneho analytického programu „21“. Odišla na jeseň roku 1998, keď ako sama vyhlásila, „nemohla ďalej pracovať v prostredí, kde rozhodujú študenti“. Po odchode pracovala niekoľko mesiacov na tretinový úväzok v Poslaneckej snemovni ako ekonomický analytik, podľa českých médií vykonávala aj funkciu poradkyne predsedu občianskych demokratov Václava Klausa. ODS navrhovala Bobošíkovú do rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, vo voľbách však neuspela.
Počas pôsobenia v televízii sa jej podarilo vybudovať si také silné osobné antipatie, že ju drvivá väčšina redaktorov nenávidí a pod jej vedením nechce v žiadnom prípade pracovať. Existuje tiež ďalší výklad udalostí: Bobošíková bola až príliš náročná na seba aj na druhých. Podľa amerického politológa Andrewa Stroelheina to boli práve „druhoradí sprisahanci“, ktorí ju donútili z televízie odísť. V každom prípade je teraz Bobošíková vo veľmi ťažkej pozícii. Jej odporcovia a priaznivci sa zhodujú na jednom: dokáže byť veľmi razantná až krutá a len tak ľahko neustúpi.
(tv)
