Také niečo sa tímu Blackhawks neprihodilo posledných päť rokov. Naposledy hrali v play off v roku 1997 a aj tam vypadli hneď v prvom kole. Potom nasledovali štyri sezóny, v ktorých mužstvo totálne prepadlo. Ak si uvedomíme, že Blackhawks sa naposledy neprebojovali do play off v sezóne 1957-1958 (!), získame aspoň čiastočnú predstavu o tom, aký hlboký pád zažil klub, za ktorý kedysi hrávali takí hráči ako Stan Mikita, Bobby Hull, Glen Hall, Tony Esposito, Pat Stapleton, Al Secord, Doug Wilson, Denis Savard či Steve Larmer.

Čierni jastrabi pripomínali choré vrany

Pritom na nijakú kvalitatívnu zmenu to pred sezónou nevyzeralo. Generálneho manažéra jastrabov Mika Smitha vášnivo kritizovali, lebo neurobil v lete nijaký veľký nákup, hoci voľných hviezd bolo na trhu pomerne dosť. Naopak, Smith, ktorého majitelia klubu angažovali na záchranárske práce v decembri 1999, ked čierni jastrabi pripomínali skôr choré vrany, siahol po hráčoch, ktorí nielenže nikdy neboli v prvom slede NHL, ale majú už aj svoje roky. Išlo hlavne o Steva Thomasa, 38-ročného útočníka z Toronta (v Chicagu predtým odohral päť sezón), a Jona Klemma, obrancu z Colorado Avalanche. K nim na poslednú chvíľu pribudol zo septembrového waiveru starý kozák Phil Housley, ktorý musel v Calgary uvoľniť miesto mladším. Potom prišli ešte hráči tretieho sledu, ako napríklad bývalý veľký talent Jim Campbell, ďalej Peter White a Pascal Rheaume, ktorý medzitým odišiel do Atlanty. V súhrne teda nijaká veľká sláva.

V klube nezostal kameň na kameni

Lenže ak si porovnáme súčasnú súpisku s tou, ktorú mal M. Smith po svojom nástupe do funkcie, zistíme, že v Chicagu nezostal za dva roky kameň na kameni. Viac než polovica hráčov je preč, pričom obrana s výnimkou Borisa Mironova, ktorý jediný prišiel k Blackhawks pred Smithom, je nová úplne. Do útoku pribudli Sullivan, Koroľov a mladíci Calder a Bell. Zaujímavosťou je, že väčšina nových hráčov (Thomas, Koroľov, Sullivan, Karpovcev) prišla do Chicaga z Toronta. To je však ľahko vysvetliteľné – z Toronta je nielen M. Smith, ale aj šedá eminencia klubu, viceprezident Bob Pulford, bývalý člen najslávnejšej generácie javorových listov, ktorá v 60. rokoch štyrikrát získala Stanleyho pohár.

Či má však táto „torontská spojka“ nejaký význam, alebo je to iba kuriozita, nie je v tomto okamihu dôležité. Ráta sa predovšetkým výsledok zmien a ten je pozitívny. Pravda, výpočet Smithových operačných zásahov by nebol úplný, keby sme zabudli na zásadnú zmenu, ako inak, na trénerskom poste. Za striedačkou jastrabov sa za posledných päť rokov vystriedalo najviac trénerov v NHL, medzi inými aj prvý európsky kouč v NHL, Fín Alpo Suhonen.

Sutter – zásah do čierneho

Ale až príchod Briana Suttera bol zrejme zásahom do čierneho. Hlavne jeho zásluhou dostali všetky zmeny v kádri jastrabov zmysel. Podarilo sa mu ich skĺbiť tak, že vyvolali pozitívny efekt v hre aj tých hráčov, ktorí tvoria chrbtovú kosť mužstva, teda predovšetkým Amonteho, Žamnova, Proberta, Dazeho a Nylandera. Plus k tomu treba prirátať výkony mladíkov Caldera, Bella a Pelusa (to je menovec známeho tvrdého muža, ktorý hral svojho času aj za Blackhawks). Žamnovov útok s Calderom a Amontem na krídlach patrí bez preháňania k ozdobám NHL v tejto sezóne. Kyle Calder odohral za jastrabov v predchádzajúcich rokoch minimum zápasov, ale v tomto ročníku sa dostal, ako hovorí tréner Sutter, do kategórie „nedotknuteľných“, t. j. takých, ktorých sa mužstvo nezbaví ani v prípade veľkého obchodu. Odborníci oceňujú predovšetkým jeho nebojácnu hru pri mantineloch a schopnosť napriek relatívne striedmym telesným proporciám kryť puk.

Najlepšiu sezónu vo svojej kariére má Eric Daze, dlhoročná opora Blackhawks, vlastne jediný hráč súčasného kádra, ktorý nikdy nehral v inom mužstve. V zápase proti Islanders (7. decembra) dal dokonca hetrik a chvíľu sa o nom hovorilo ako o možnom reprezentantovi Kanady na olympiáde v Salt Lake City.

O brankárov sa stará Treťjak

Jastrabi majú napriek všetkému dva problémy. Tým prvým je náhradný brankár. Znie to možno paradoxne, lebo prípravu brankárov má v Chicagu na starosti jeden z najväčších gólmanov v hokejových dejinách Vladislav Treťjak. Jednotkou v mužstve je Jocelyn Thibault, ale dnes už ani ten najlepší brankár v NHL nemôže chytať bez spoľahlivej dvojky. Tou je v Chicagu Steve Passmore, no jeho výkony sú len priemerné ako naposledy v zápase v Nashville (2:5). Aj preto ide Thibault zo zápasu do zápasu a má odchytaných najviac minút zo všetkých brankárov v NHL. Únava z takéhoto náporu sa môže prejaviť v tom najdôležitejšom momente, čím môže byť ohrozený celkový výsledok. Preto sa M. Smith začal obzerať po novom náhradníkovi.

Druhým problémom je Tony Amonte. Nespochybniteľná jednotka v mužstve, kapitán a hlavná hviezda hrá ako obvykle výborne, ale po ôsmich rokoch sa stáva voľným hráčom. Už teraz sa o jeho budúcnosti intenzívne špekuluje. Jeho prípadný predaj pred play off 2002 by znamenal citeľné oslabenie jastrabov a je otázkou, či si to mužstvo, ktoré má po piatich rokoch šancu dostať sa zo závozu, môže dovoliť.