Nedeľa, 11. apríl, 2021 | Meniny má JúliusKrížovkyKrížovky
ALEBO REŽISÉR SA HERCOV NESMIE BÁŤ

Ako na rozzúrené nosorožce

Minulý rok nakrútil svoj prvý film a Nuda v Brne hneď získala päť Českých levov. Vrátane najprestížnejšieho za najlepší film roka. V tom čase už na divadelnej pôde nebol zďaleka nováčikom. Cien má toľko, že ich ani ...

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

alebo režisér sa hercov nesmie báťMinulý rok nakrútil svoj prvý film a Nuda v Brne hneď získala päť Českých levov. Vrátane najprestížnejšieho za najlepší film roka. V tom čase už na divadelnej pôde nebol zďaleka nováčikom. Cien má toľko, že ich ani neporáta. V divadle pracoval s opernou divou Evou Urbanovou, hviezdou popu Luciou Bílou, ale aj s Michaelom Kocábom. Keď po prvý raz režíroval na Slovensku, jeho Macbeth v hlavnej úlohe s Mariánom Labudom sa hneď stal inscenáciou roka. Okrem uznania má však za sebou aj škandály. Keď mu kedysi v pražskom Divadle Na zábradlí stiahli po premiére inscenáciu Maryša, pobil sa s umeleckým šéfom Petrom Léblom. No a dnes má v Slovenskom národnom divadle premiéru jeho Cyrano v hlavnej úlohe s Martinom Hubom. Vladimír Morávek.

S dnes už nebohým režisérom Petrom Léblom ste sa fackali na schodoch divadla kvôli rozličným umeleckým názorom. Dverami ste pred rokmi buchli aj v brnianskom Divadle Husa na provázku, lebo všetko nebolo podľa vašich predstáv. Žeby paralely s Cyranovou prudkou povahou?

Mne to síce nenapadlo, ale je pravda, že postava Cyrana mi prirástla k srdcu. Preto, že je hrozné nemehlo, ktoré, keď si nie je isté, urazí každého, kto mu príde pod ruku. Potom je úprimne nešťastný, ale nikdy to nedá najavo.


Takže ste tiež taký prchký?

Som tiež taký nešikovný. Sem-tam buchnem dverami a potom idem po ulici a vravím si - no, ale čo budem teraz robiť?! Ale toto už Cyrano nerobí. On najprv všetkým vysvetlí, že sú nehorázni blbci a potom odíde stredom a ani na chvíľu sa nechce vrátiť.


Martin Huba spĺňa romantickú črtu cyranovskej povahy. Vie byť aj prchký, neviem si ho ale predstaviť ako bitkára. Cyrano však nikdy nemal ďaleko k taseniu kordu.

To by ste pozerali, ako tasí kord. Na javisku z neho ide strach ako z rozzúreného nosorožca. Hoci som videl snáď jedenásť rozličných Cyranov, lebo je to hra, ktorú divadlá uvádzajú stále dokola, takého ako on, som nevidel nikdy. Muža, ktorý sa nešetrí, ktorý ide s horúcou hlavou do každého konfliktu. Ešte skôr než vznikol, on už ho rieši. Hrá človeka, ktorý má permanentne horúčku a neustále vyzýva celý svet na súboj.


Nestojíte rozzúrenému nosorožcovi občas zoči-voči aj vy sám? Predsa len, je to skúsený, navyše režírujúci herec, nedochádza k stretu autorít?

Kým sme sa stretli, počúval som, aký je prchký, divoký, že má v sebe maďarskú krv a mám sa čoho báť. Tak som sa teda aj úprimne bál, ale ako to býva, väčšinou keď sa človek bojí, je to zbytočné. Spoznal som človeka, s ktorým si neuveriteľne rozumiem, náš názor na divadlo je až povážlivo identický. Stretnutie s ním považujem za jedno z najzásadnejších životných stretnutí a to som už v Čechách stretol skoro všetkých hercov. Bol som pripravený na všetko, nie však na to, že budem z našej spolupráce taký spokojný, šťastný a vzrušený.


Keď ste začali skúšať, vyjadrili ste sa, že robíte inscenáciu snov, lebo ste obsadili samé hviezdy SND. Nezmenilo sa však práve preto skúšanie občas na nočnú moru? Hviezdy majú aj hviezdne maniere.

To viete, že som niekoľkokrát zvažoval, či som urobil dobre. Scénografka Saša Grusková sa mi priznala, že keď prišla na prvú čítaciu skúšku a otvorila dvere na študovni, chcela ich okamžite pribuchnúť. Vraví mi - strašne som sa zľakla, veď tam boli všetci! Samozrejme, ako je úžasné mať takéto obsadenie, je to aj ťažké. Ale ak som aj chvíľami bol zúfalý, tak sa to tak rýchlo stalo a odstalo, že sa to ani neráta.


Pred rokmi ste mi povedali, že keď ste zúfalý, zájdete za svojou obľúbenou herečkou z Klicperovho divadla, ona niečo dobré uvarí a povie, aby ste si verili. A vy si to po nej opakujete a opakujete, až si znovu uveríte. Kto vám fúkal boliestky v Bratislave?

Určite Saša Grusková, s ktorou po skúške všetko preberáme. A tiež Martin Porubjak. Je vynikajúcim dramaturgom. To znamená takým, ktorý mi vždy vysvetlí, že všetko dobre dopadne. No a často som sa rozprával s Martinom Hubom, ktorý mi bol tiež veľkou oporou.


Keď ste mali ten konflikt s umeleckým šéfom Divadla Na zábradlí a on stiahol vašu inscenáciu, herci vás nepodržali. Neskôr ste priznali, že to bolo preto, lebo ste si ich počas skúšok nezískali. Boli ste príliš vystrašený z mien ako Eva Holubová, Leoš Suchařípa... Dnes, zdá sa, sa už hercov nebojíte. Ako ste sa zbavovali strachu?

Môj otec vravieval, že iba nestatočný muž sa neusiluje za každých okolností o lásku najkrajšej ženy v miestnosti. Ja, keďže som hercov strašne obdivoval, bál som sa, že im nebudem pripadať dosť vtipný, vynaliezavý, tvorivý. A keď sa bojíte, nemôžete mať rovný vzťah. Chcelo to však len čas a tréning. Napríklad Martin Huba. Kým som ho nespoznal, vedel som len, že je výborným hercom, pred ktorým však treba mať rešpekt. Čo je pravda, ale keby som sa zľakol, nespoznal by som aj druhú časť, že je láskavý, veľkorysý, oddaný a nezištný človek. Bola by to chyba a nemohli by sme tak intenzívne pracovať.


V muzikáli Excalibur ste režírovali Luciu Bílú. S ňou sa ako pracovalo? Nehrala sa na primadonu, o to skôr, že je majiteľkou divadla Ta Fantastika?

Skúšanie s Luciou Bílou bolo úžasné. Nielen preto, že sme chodili na obedy, kde ma naučila jesť jedlá, ktoré som dovtedy nejedol, ako suši a lososa na množstvo spôsobov, ale najmä, práca ju tešila. A nielen ju. V Excalibure je veľká koncentrácia hviezd, hrá tam Michael Kocáb, Dan Hůlka, Kamil Střihavka. Keďže mám povesť avantgardného pracovníka, všetci sa tešili, že sa zo svojho sveta pozlátka ocitli náhle v svete plnom divokosti, vzdoru, temnoty. Mnohí si zaspomínali, ako boli kedysi dávno v undergrounde. Takže, na toto skúšanie spomínam rád. Keď som skúšal operu v pražskom Národnom divadle, to bolo horšie. Taká Eva Urbanová, to je hviezda!


Prezraďte, ako vás mučila.

Na začiatku jednej skúšky strhla zo seba kostým, nechala ho ležať uprostred javiska a odišla prostriedkom, že sa nikdy nevráti. Ešte ani po troch hodinách nikto nenašiel odvahu plášť zdvihnúť.


Vrátila sa?

Neprišla ani na druhý, ani na tretí deň a na ďalší sme sa stretli v kaviarni, kde mi vysvetlila, čo jej nie je jasné a ja som vysvetľoval, že to tak môže byť. Najprv nechcela rozumieť, potom porozumela a dnes je to moja obľúbená umelkyňa, ktorá mi vždy na Vianoce pošle cukrovinky. Podľa mňa, ak je niečo myslené úprimne, nakoniec to vždy dopadne dobre. Aj s ľuďmi, ktorí sa už pohybujú v iných svetoch. Ak sú naozaj osobnosťami, na záver sú všetci láskaví, len sa treba cez rozličné bariéry prebojovať ku komunikácii z očí do očí.


Okolo Excalibru bol nedávno škandál. Bulvár obvinil Luciu Bílú, že prebrala Lucii Vondráčkovej rolu čarodejnice Morgany, lebo žiarlila na jej úspech. Ako to bolo naozaj?

Voči Lucii Bílej to bolo hrozne nespravodlivé. Hneď na začiatku si vybrala rolu Morgany, kým ja som ju asi pol roka presviedčal, aby hrala kráľovnú. Že je to hlbšia rola, kým Morgana je jednoducho iba zlá ženská. Ona si to nemyslela, súhlasila, až keď som sľúbil, že po čase naskúša aj Morganu. Takže po trištvrte roku sme to spravili a hrá ju krásne, akurát, všetky divoké noviny písali, že je nenažraná, lebo to sa lepšie číta.


Problémy ste mali s Michaelom Kocábom.

On je také trdlo. Tvrdí o sebe, že je nezmieriteľný bojovník s komunizmom, preto namiesto, aby povedal - nepristane ti to, zmení si repliku - vyzeráš hrozne, asi ako Vladimír Iľjič Lenin. Úprimne povedané, mne to statočné nepripadá, skôr nemotorné. Nepovažujem to ani za vtipné a nepovažujem ani za dôležité bojovať dnes v muzikáli proti komunizmu. No najmä, v predstavení je všetko na noty a keď si pridá vetu, ten, čo má spievať po ňom, nechytí nástup. Preto som mu to dôrazne zakazoval.


A on zákaz hneď medializoval?

V tom je celkom zábavný. Zavolal novinárom a oznámil im, že mu je odopieraná možnosť vždy a všade bojovať proti komunizmu. Povedal som mu - byť tebou, vykašlem sa na to, a on - neblázni, vyjde to na titulnej strane, takýto titulok tam bude, takáto veľká fotka!


Popisovali ste mi, že vediete nepohodlný život. Neustále pendlujete medzi Prahou, Bratislavou, Brnom, Hradcom Králové, aj dnes ste vstávali o štvrtej ráno. Napriek tomu ste spokojný a šťastný, lebo svoju prácu milujete. Čo však vaša manželka?

To je horšie. Aj preto som sa rozhodol vrátiť sa do Divadla na Provázku, kde budem od septembra umeleckým šéfom. Aby sme boli v Brne, kde máme dom, a nejazdili do Hradca, kde je žena spokojná oveľa menej. Nejde len o ňu, ale aj o nášho štvorročného syna, aby som nebol otcom len na pár hodín. Musím teraz odmietať množstvo ponúk, aby som mohol byť s nimi. Zatiaľ som bol zlý tato, ale snáď sa to zlepší.


Minulý rok ste nakrútili Nudu v Brne. Odskočili ste si do sveta filmu. Čím vás prekvapil?

Že je to ešte väčšia drina než divadlo. Už pri divadle som napoly zrútený, stojí ma množstvo síl a to nie je nič oproti nakrúcaniu. To už je skoro šialenstvo.


Za Nudu ste získali päť Českých levov, cestujete po svetových festivaloch. Hoci v divadelnom svete ste pojmom už roky, až film priniesol masovú slávu vám a hercom, ktorých dovtedy poznali iba divadelní návštevníci. Ako ste to spracovali?

Všetkých nás to zaskočilo. Mysleli sme si, že nakrúcame okrajový, nevýznamný film pre priateľov, a pritom som si s ním naozaj užil svoj najväčší triumf. Z filmu, od ktorého som si nesľuboval nič, iba odpustenie od ľudí, čo nakrúcali v takých ťažkých podmienkach. Neboli sme na úspech pripravení, a o to to bolo krajšie.


Ústrednými postavami Nudy sú mentálne zaostalí dievča a chlapec, ktorí sa odhodlali skoncovať s panenstvom a panictvom, s čím súvisí množstvo trápnych či smiešnych situácií. Film rozpráva o láske, ale inak než sladké hollywoodske snímky. Vaši outsiderskí antihrdinovia však Američanov mimoriadne okúzlili. Čím si to vysvetľujete?

Spokojné štáty americké sú zvyknuté, že všetci sú ohromne spokojní a O.K. a akosi sa nehodí priznávať si úzkosť, nešikovnosť. No a Nuda hovorí o trápnych veciach, ktoré sú síce myslené pekne, ale nedaria sa. Asi preto to Američania tak prežívali, že ich oslobodzovalo zrazu si priznať, že v živote sa naozaj často niečo skôr nepodarí, než podarí, že človek je za blbca, aj keď nechce, a naše životy sú síce beautiful, a potom sa celé trsy dní jednoducho nepodaria. A človek sa s tým musí zmieriť.


Vladimír Morávek (1965) patrí k najvýznamnejším českým divadelným režisérom. Pracoval v divadlách ako Husa na provázku v Brne, v Klicperovom divadle v Hradci Králové, v pražskom Národnom divadle alebo v Divadle Ta Fantastika, kde pripravil muzikál Excalibur s Luciou Bílou. Je niekoľkonásobným držiteľom prestížnych divadelných cien, napríklad Ceny Alfreda Radoka, Dosky či Ceny Divadelných novín. Medzi jeho najslávnejšie inscenácie patrí Maryša, cyklus Noci antilop, cyklus Shakespearových hier, projekt Čechov Čechom. Na Slovensku v nitrianskom DAB naskúšal drámu Macbeth, ktorá sa okrem iného stala Inscenáciou sezóny. Naposledy s inscenáciou Knieža Miškin je idiot zvíťazil v ankete Divadelných novín, ktorá sa stala najlepšou inscenáciou roka. Rovnako úspešná bola aj jeho filmová prvotina Nuda v Brne, ktorá minulý rok získala päť Českých levov vrátane hlavného za najlepší film. Nuda bodovala aj v zahraničí, veľký úspech mala v USA. Dnes má Vladimír Morávek premiéru v Slovenskom národnom divadle, kde pripravil Cyrana v hlavnej role s Martinom Hubom.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  2. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  3. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  4. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  5. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  9. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen?
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou
  1. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  2. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  3. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  4. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  6. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  7. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  8. Za 16 rokov pomohli Prešovskému kraju získať milióny eur
  9. Slovník investora 04: Kto môže investovať
  10. Na čo si dať pozor pri zateplení fasády
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 28 586
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 769
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 22 770
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 20 734
  5. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 13 905
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 13 570
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 12 681
  8. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 993
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 7 162
  10. Najprv eštebák, potom oligarcha. Aká bola Širokého éra? 6 399
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ospravedlňujeme sa za dočasnú nedostupnosť archívnych diskusií. Náš diskusný systém vylepšujeme do novej podoby a všetky diskusné vlákna budú dostupné v priebehu nasledujúcich dní.

Neprehliadnite tiež

Eva Petričková na sociálnych sieťach ukazuje, že aj autistické deti vedia byť fantastické.

Deťom chýbajú terapie, rodičom oddych.

9. apr
Vizualizácia projektu Metropolis.

Metropolis zapadol prachom.

16 h
Dnes píše Matúš Ritomský

Dovoľme si hovoriť o konci pandémie

Publicista Matúš Ritomský.

Na prekonanie poslednej fázy pandémie potrebujeme rozumný optimizmus.

8. apr

Ako vidí spätne reláciu s Cibulkovou?

9. apr