Jan Antoním Pitínsky (1955) sa narodil v Zlíne. Šťastné detstvo prežil v Luhačoviciach, po základnej škole a gymnáziu študoval za kníhkupca. Svojmu povolaniu sa venoval v Moravskej galérii, potom prešiel mnohými zamestnaniami. Bol divadelným inšpicientom, pomocným stavbárom, závozníkom, záhradníkom či pracovníkom Štátnej vedeckej knižnice v Brne. Divadelnej réžii sa venuje od roku 1990, priniesla mu mnoho najprestížnejších divadelných ocenení. Po našom rozhovore sa dal ostrihať, fotografia ho zachytáva ešte pred úpravou vlasov. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Má papier na povolanie kníhkupca. Ticho knižníc však vymenil za ticho v hľadisku a momentálne patrí k najvyhľadávanejším súčasným českým divadelným režisérom. Národné divadlo v Prahe, Dejvické divadlo, brnianske HaDivadlo, Uherské Hradište a Ostrava. To sú miesta, kde onedlho prácou privítajú režiséra JANA ANTONÍNA PITÍNSKEHO. Dnes večer divákom na bratislavskej Malej scéne ponúkne inscenáciu Ignorant a šialenec od Thomasa Bernharda. Ide nielen o slovenskú premiéru hry, ale aj autora.
Ľubošovi Kostelnému, ktorý hrá lekára, ste odporučili, aby si išiel pozrieť pitvu. To je pre herca naozaj také dôležité, aby hral z vlastných skúseností?
"Nie, vôbec to nie je dôležité, ale môže to byť prospešné."
Vy ste pitvu niekedy videli?
"Nie, ja som si na to zatiaľ tiež netrúfol. Máte pravdu v tom, že ja som prvý, kto by to mal vidieť, ale z nejakého prehnaného pocitu strachu som tam, jednoducho, nešiel. Trochu sme však listovali v anatomických príručkách."
Pôsobíte bojazlivým až ustráchaným dojmom. Režiséri sú väčšinou razantní a autoritatívni. Viete sa zmeniť aj na takého?
"Možno vôbec nie som bojazlivý. Naozaj si myslíte, že režisér má byť razantný? Trochu taký asi som. V človeku sú rôzne šidlá, to sa ani nepotrebuje meniť. Samo to naskočí do duše aj do tela."
Réžiu Ignoranta a šialenca ste vzali z lásky k autorovi. Nebolo to sebecké rozhodnutie? Čo, ak by sa vám tá hra nepáčila?
"Tému som poznal, rozprával som sa o tom s pánom Porubjakom. Sú však autori, pri ktorých vôbec nezaváham."
Vášmu režírovaniu na bratislavskej Malej scéne predchádzala práca v opere s početným zborom, sólistami a primadonami. Dnes režírujete hru piatich hercov o manieroch primadony. Čerpali ste z prežitého?
"To tak vyšlo samo. Nepovedal by som, že sú to primadony, pretože to znie trošku zbytočne negatívne. Skôr by som povedal, že majú svoje očarujúce aj nechutné vlastnosti. Nie sú to priamo maniere. Nevyužíval som svoje pozorovania, pretože som mal s réžiou opier výborné skúsenosti."
Čo je podľa vás horšie, byť ignorantom alebo šialencom?
"Asi ignorantom, lebo šialenec, aj keď to má ťažké, má aspoň záujem o druhého človeka."
Máte radšej vôňu knihy alebo divadelného zákulisia?
"Keď to je kniha skvele typograficky vybavená a ešte k tomu subtílny a pôsobivý kus, je úplne nová alebo nečakane nájdená v antikvariáte, tak to sú veľmi excelentné chvíle. Divokosť a razancia divadelného prostredia sú niečo úplne iné. Ale tiež je to pôvabné."
Vraj nemáte rád Prahu. Ako sa vám páči v Bratislave?
"Mám Prahu rád, dokonca veľmi, ale nedokázal som v nej žiť tak, ako som si predstavoval. Bratislava mi nesmierne vyhovuje, keby to bolo možné, tak tu bývam. Napĺňa ma tak, ako keď ľudia chodia raz za rok k moru. Má na mňa veľmi silný účinok, nesmierne na mňa pôsobí. Páči sa mi tu vďaka Dunaju, rôznym domom, zákutiam a ľuďom."
Je pre vás dôležité prijatie inscenácie u publika?
"Každá nepriazeň bolí, to je samozrejmé. Sú to genetické a intuitívne veci. Keď sú predstavenia prijímané pozitívne, to dokáže v nás starých pánoch vyvolať radosť ako u malých detí."
