Hybe 20. januára (TASR) - Peter Jaroš, autor košatej fresky ľudských životov stvárnených v románe Tisícročná včela a sfilmovanej s nezabudnuteľnými kreáciami Jozefa Kronera a Štefana Kvietika, sa narodil 22. januára 1940.
Rodisko pod velebnými Tatrami i osudy rázovitých ľudí boli Jarošovi vždy žriedlom pre umelecké stvárnenie vlastného videnia sveta od študentských čias. Svoje umelecké prvotiny publikoval ešte ako stredoškolák v Mladej tvorbe a Slovenských pohľadoch, aby sa v ďalších rokoch upísal aj editovaniu vo vydavateľstve Mladé letá či týždenníku Kultúrny život. Stopy jeho rukopisov sa dajú nájsť tiež v literárnej redakcii Čs. rozhlasu a predovšetkým Slovenskej filmovej tvorbe, kde bol scenáristom i dramaturgom.
Veľký ohlas mali aj vďaka Jarošovým scenárom filmy - Pacho, hybský zbojník, Deň slnovratu, Tetované časom či Sneh pod nohami. Jeho bibliografia sa od vydania noviel Popoludnie na terase a Urob mi more rozrastala takmer pravidelne každý rok. Prostredie mesta sa striedalo s fabulačným opisom života vidieckeho človeka, pričom črty autobiografie možno badať v románe Trojrozmerný miláčik (1973). Udalosťou literárneho sveta sa stali aj neskoršie diela Telo v herbári (1979) a najmä Tisícročná včela z toho istého roku, pričom na scenári k filmu spolupracovali aj Milan Lasica a dnes už nežijúci Július Satinský.
Jarošove diela vyšli v prekladoch do nemčiny, ruštiny, poľštiny, macedónčiny, bulharčiny, maďarčiny a češtiny. Román Tisícročná včela bol preložený do šiestich jazykov.
Za svoju literárnu činnosť získal početné vydavateľské ceny, Ceny Ľ. Štúra a Cenu L. Danihelsa (USA).
Pri príležitosti Dňa Ústavy SR prepožičal prezident republiky Petrovi Jarošovi v septembri 2000 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za jeho osobitne významný podiel pri rozvoji slovenskej literárnej a filmovej tvorby.
