 Bývalí ministri financií: Sergej Kozlík, Július Tóth a Rudolf Filkus. Podľa Mikloša sú za prehratý spor s ČSOB zodpovední práve oni. Spor sa týka pohľadávky banky voči štátnej firme Slovenská inkasná. Banka jej v roku 1993 poskytla pôžičku na odkúpenie zlých úverov z čias socializmu. Spoločnosť zaplatila 1,5 miliardy korún a v roku 1996 splácať prestala. O rok neskôr sa ČSOB obrátila na arbitráž, ktorá vyniesla rozsudok vlani v decembri. FOTO - TASR |
BRATISLAVA - Slovenská vláda sa zatiaľ nerozhodla či zaplatí ČSOB dlh vo výške 25 miliárd korún, ktorého oprávnenosť v decembri potvrdil arbitrážny súd vo Washingtone, alebo či sa proti rozsudku odvolá. Rozhodnutie má padnúť do 11. februára, keď vyprší termín pre prvé odvolanie.
Minister financií však má jasno v otázke zodpovednosti za prehratý súdny spor. "Zodpovednosť za kauzu je jednoznačne na vládach a ministerstvách financií z rokov 1993 až 1998," povedal Mikloš.
Ministerstvo včera zverejnilo dokumenty, v ktorých spomínané vlády opakovane uznali záväzok Slovenska voči ČSOB, ktorý vznikol v dôsledku ozdravovania banky. Je medzi nimi komunikácia medzi slovenským ministerstvom financií a ČSOB, v ktorej slovenská strana v niekoľkých listoch a zmluvách potvrdzuje ČSOB oprávnenosť existencie i výšky jej nárokov. "Napriek tomu ich slovenské ministerstvo financií odmietalo hradiť, a dokonca prestalo s ČSOB rokovať," dodal Mikloš.
Podľa dokumentácie sa pod listy uznávajúce práva ČSOB podpísali exministri financií Rudolf Filkus, Július Tóth i Sergej Kozlík.
Podľa Mikloša sa predstavitelia ministerstva v tom čase len pasívne a nedostatočne venovali situácii v špecializovanej štátnej inštitúcii Slovenská inkasná, ktorá vznikla pri ozdravovaní ČSOB. "Zarážajúce je, že za vedenie Slovenskej inkasnej bola zodpovedná ČSOB," zdôraznil Mikloš.
Sergej Kozlík, ktorého Mikloš považuje za hlavného politického vinníka prehratej kauzy, hovorí, že Mikloš nemá pravdu. "My sme uznali iba existenciu zmlúv, no neuznali sme úroveň záväzku," povedal Kozlík, ktorý zastupuje Slovensko v Európskom parlamente.
"Spor vznikol na tom, že sme ČSOB požiadali o preukázanie súladu záväzkov so štátnym plánom, čo ČSOB nesplnila," dodal. Štátny plán mal podľa neho preukázať, že úvery, ktoré ČSOB poskytovala ešte v socialistických časoch, boli opodstatnené. "Dôkazom toho, že náš nesúhlas bol oprávnený je, že aj súčasná vláda tento spor ťahala už šesť rokov," povedal Kozlík. Je zároveň presvedčený o tom, že aktuálny spor s ČSOB má iba zakryť ozdravovanie slovenských bánk v roku 1999, za "ktoré štát zaplatí 100 miliárd".
Podľa Mikloša však od nástupu prvej Dzurindovej vlády neexistovala iná možnosť, ako súd. V júni 1998, teda tri mesiace pred zmenou vlád, totiž český kabinet poskytol ČSOB záruku za slovenský záväzok vo výške 27 miliárd korún. "Z toho vyplýva, že neexistoval priestor na mimosúdnu dohodu, ktorá by bola na nižšiu sumu," povedal Mikloš.
Dodal, že podklady o spore Slovenska s ČSOB poslali polícii.
JURAJ JAVORSKÝ
