Kráľ Tyran a jeho sestra Fénix - zosmiešnení hrdinovia čínskych legiend.
FOTO - ASFK
Čínska odysea (Chinese Odyssey 2002), Čína-Hongkong 2002, 105 minút * Scenár a réžia: Jeff Lau * Kamera: Peter Ngor Chi-Kwan * Hudba: Frankie Chan, Tao Yi-Mo, Roel A. Garcia * Hrajú: Tony Leung, Faye Wong, Vicky Zhao, Chen Chang, Roy Cheung, Rebecca Pan, Athena Chu Jan
Aj tvorcovia tých najdrsnejších pochmúrnych filmových drám sem-tam zatúžia po psychohygiene a nakrútia film, fackovacieho panáka, na ktorom si vybijú zlosť, traumy, vášne. Film je však príliš drahá vec na to, aby si ho niekto nakrúcal sám pre seba. Vždy sa musí dostať k divákovi, ináč by nemal zmysel. A tak občas majstri žánrových filmov nakrúcajú paródie.
Nie je majster ako majster, nie je paródia ako paródia. Autor Čínskej odysey Jeff Lau je majster v zmysle remeselnom, nie maestro - umelec. Stačí, ak porovnáme Čínsku odyseu so Zatoičim Takešiho Kitana a do popredia vystúpia všetky jej slabiny.
Kitano nakrútil vtipnú akčnú napínavú a zároveň láskavú paródiu na samurajské príbehy. Čo nakrútil Jeff Lau? Parodizuje. To určite. Presnejšie: zosmiešňuje. Na rozdiel od Kitana jasne ťaží z aktuálnej popularity konkrétnych filmov - veľkých čínskych eposov Hrdina a Tiger a drak. Presnejšie: priživuje sa na nej. Kitano necháva svojich hrdinov stvárať hlúposti, správať sa absurdne, ale nikdy nestrácajú pôvab. Úplne mu stačí zvýrazniť už jestvujúce stereotypy. Lau sa pri parodizovaní správa skôr ako tvorcovia amerických paródií - zosmiešňuje, zhadzuje, bojuje o smiech publika za každú cenu. Aj za cenu ignorácie logiky, čím celá hra na zosmiešnenie stráca čaro. Kitano vytvoril svojbytný príbeh. Lau príbeh rozbil. Keď však nemôžeme veriť ničomu, ani tomu, že hlavný hrdina nedokáže rozoznať muža od ženy, čo nás má zaujať, čo nás má motivovať?
Objektom zosmiešňovania je tu všetko: osudová veľkoleposť príbehu, polyžánrovosť spájajúca bez ladu a skladu možné i nemožné, orientálna posadnutosť crosswearom, bojové scény, veľkofilmové herectvo, príslovečný symbolizmus, hry s farbami. Ale popri tom aj diela koproducenta Wong Kar-Waia, dokonca i skutočné mená hercov (čínske priezviská, európske krstné mená) vyznievajú parodicky. Vrcholom je Athena Chu Jan, takže už po chvíli divák netuší, čo je žart, čo je vážne a čo je "stratené v preklade". Pestrofarebný pohyblivý chaos.
Film určite poteší sofistikovaných vyznavačov kultúry Ďalekého východu. Mnohými odvolávkami, citátmi a parafrázami možno zaujme aj zorientovaných fanúšikov čínskej a hongkonskej kinematografie. Ako samostatné dielo bez týchto mimofilmových väzieb však na Slovensku sotva obstojí. Možno to nie je len chyba filmu. Možno je natoľko "etnický", že jazyková a kultúrna bariéra nám bráni rozoznať, pochopiť a oceniť jeho kvality.
