Prvým je solidárnosť. "Ak je naša spoločnosť solidárna a ročne dáva na vysoké školstvo takmer 10 miliárd korún z rozpočtu, bude solidárne, ak si naň začnú prispievať aj tí, ktorí z vysokoškolského diplomu majú najväčší úžitok, teda študenti." Tí si podľa neho ľahšie nájdu prácu za vyšší plat ako ľudia bez vysokej školy, pričom im na vzdelanie prispeli aj rodičia detí, ktoré na vysokej škole neštudujú.
Druhým dôvodom je zlepšenie dostupnosti vysokoškolského vzdelania, vďaka sociálnemu systému. "Dnes poberá sociálne štipendiá asi 15 percent vysokoškolákov, po novom by na ne malo nárok viac ako 30 percent. V súčasnosti môže dostať študent maximálne 2000-korunové štipendium, po novom približne 6800 korún. Zavedú sa prospechové štipendiá, ktoré dnes neexistujú."
Školné podľa Fronca odstráni aj nespravodlivosť, keď dnes platia za školu iba externisti. Za školu teda podľa neho platia dvakrát - daňami zo mzdy, ktorými podporujú ostatných študentov a príspevkom na svoje štúdium. (sr)
