O podpore pre svoj návrh už Fronc hovoril s koaličnými poslancami a pripravuje rokovania s nezávislými, ktorých hlasy budú zrejme rozhodovať. Predsedníčke SF Zuzane Martinákovej priniesol návrh osobne. Teraz chce dať poslancom čas, aby si materiál preštudovali.

Fronc verí, že zákon v praxi "začne vytvárať tlak na kvalitu a školy budú mať viac peňazí". Mohli by si teda dovoliť platiť prospechové štipendiá, zlepšiť vybavenie a platy pedagógov. Návrh má podľa ministerstva podporu rektorov a verí, že aj študentov. "Splnili sme rektorom množstvo podmienok, napríklad možnosť nevyberať školné v prvých troch rokoch. Splnili sme aj podmienku študentov, keď sme im dali právo veta pri hlasovaní o tom, ako nakladať s peniazmi, ktoré sa zo školného vyberú," povedala hovorkyňa ministerstva Monika Murová.

Rektor Univerzity Komenského František Gaher hovorí, že ministerstvo síce splnilo zásadnú pripomienku - možnosť, aby si školy stanovili nulové školné, rovnako silná však bola podľa neho aj požiadavka bezplatného denného doktorandského štúdia, ktorej už nevyhovel. Slovenská rektorská konferencia o návrhu rokovala včera večer.

Gabriel Benčo, nový predseda Študentskej rady vysokých škôl, hovorí, že sa s návrhom iba zoznamujú. Bývalý predseda Michal Mertyniak však potvrdil, že veľa ich požiadaviek bolo "kompromisne vyriešených".

Do poslednej chvíle sa rokovalo o najvážnejšej požiadavke študentov - aby mohli získať pôžičky nielen na zaplatenie školného, ale aj na iné náklady na štúdium. Fronc ešte nedávno pre agentúru SITA hovoril, že na to nie sú peniaze, napokon však "navrhuje, aby zostal zachovaný súčasný pôžičkový fond a z neho mohli študenti čerpať pôžičky aj na iné náklady, ako školné," povedala Murová.

Rektori podľa Murovej dostali aj sľub, že rozpočet škôl zo štátu, keď budú môcť vyberať aj školné, sa nebude znižovať, ale naopak porastie.

Najdlhšie trvali rokovania s ministerstvom financií, ktoré žiada, aby rovnakou sumou, akou štát podporuje verejné vysoké školy, podporoval aj súkromné. Fronc ani rektori nesúhlasia.

Minister financií Ivan Mikloš argumentuje, že dnes u nás "študuje na súkromných vysokých školách len jedno percento zo všetkých študentov, čo je najmenej z krajín Visegrádskej štvorky". Za súkromné školy loboval aj štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý, podľa ktorého by sa tým otvorila šanca študovať na nich "študentom z normálnych rodín", nielen z bohatých. "V každej krajine existuje potenciál ľudí, ktorí si môžu a sú ochotní zaplatiť školu. V okolitých krajinách išiel do súkromných vysokých škôl, u nás najmä do externého štúdia. To dnes funguje ako skrytá privatizácia štúdia, za nepriehľadných podmienok a v kvalite, ktorú nikto nepovažuje za dostatočnú."

Ministri sa nakoniec dohodli, že zákon pôjde do pripomienkového konania v troch variantoch - prvý hovorí o rovnakej podpore verejných aj súkromných vysokých škôl, druhý, že štát môže a nemusí súkromné školy podporovať, a tretí o podpore, ktorá sa má krátiť o sumu, o ktorú školné v súkromnej škole prevyšuje maximálnu hranicu školného určenú zákonom.

(haj, sr)