Condoleezza Riceová včera prisahala pred Senátom a potom predstavila priority americkej zahraničnej politiky. FOTO - REUTERS |
Condoleezza Riceová včera prvý raz hovorila, ako si predstavuje americkú zahraničnú politiku. V Senáte, ktorý musí jej nomináciu na ministerku zahraničia schváliť, povedala, že chce obnoviť vzťahy so spojencami.
Po rokoch, keď Washington uprednostňoval razantné zásahy, by chcela pozornosť sústrediť na diplomaciu. Súčasne však povedala, že kroky, ktoré Washington robil po 11. septembri, nepovažuje za chybu. Vrátane vojny v Iraku a Afganistane.
"Teraz je čas na diplomaciu," povedala Riceová. "Ten čas prichádza s poriadnym oneskorením," reagoval demokratický senátor Joe Biden a budúcu ministerku kritizoval, že Irak priniesol Amerike oveľa viac nepriateľov, ako mala predtým.
Napriek tvrdým slovám senátori Riceovú dnes takmer s istotou odobria. Novou ministerkou zahraničia by sa tak mala stať už zajtra po prísahe prezidenta Georgea Busha.
Nástup Riceovej podľa expertov výrazne zmení americkú zahraničnú politiku. Za najväčšiu zmenu sa považuje to, že Riceová, ktorá bola doteraz prezidentovou poradkyňou pre národnú bezpečnosť, je Bushovým najbližším spojencom. Na rozdiel od Colina Powella tak slová Condoleezzy Riceovej budú aj slovami prezidenta Busha.
Svetoví lídri radi počúvali Powella, nikdy si však nemohli byť istí, či je to len jeho súkromné želanie, alebo politika, ktorú presadzuje aj Biely dom. U Riceovej je to jasné.
Otázka však je, či bude Riceová hovoriť veci, ktoré bude svet rád počúvať. Riceová zdôrazňuje nevyhnutnosť spolupráce so spojencami. Bola to však ona, kto krátko pred vojnou v Iraku povedala: "Potrestať Francúzsko, ignorovať Nemecko a odpustiť Rusku."
Riceová sa snaží presvedčiť, že druhé obdobie prezidenta Busha bude iné ako to prvé. Aj vypočúvanie budúcej ministerky v Senáte ukázalo, že to nie je také isté.
Senátori sa Riceovej pýtali na Irak, ktorý mnohí považujú za najväčšie zlyhanie tandemu Bush-Riceová. A pýtali sa aj na Irán, o ktorom sa posledné dni špekuluje, že by mal byť ďalší na rade. Bush aj Riceová chcú získať späť dôveru sveta, ani na sekundu však nepripúšťajú, že by v prípade nutnosti opäť nepoužili silu.
Senátorom včera povedala, že prioritou bude Blízky východ. Riceová hovorí, že Amerika a slobodné krajiny môžu byť bezpečné len vtedy, ak bude demokratický aj zvyšok sveta. Preto treba usporiadať pomery medzi Izraelom a Palestínčanmi, preto sú podľa nej dôležité a nádejné voľby v Iraku.
Najväčšiu pozornosť musí Amerika a slobodný svet podľa nej venovať posledným baštám tyranie: Severnej Kórei, Iránu, Kube, Bielorusku, Zimbabwe a Mjanmarsku.
Riceová prioritu svojho ministrovania prirovnala k časom studenej vojny, počas ktorej vyrástla na jednu z najváženejších amerických expertiek na Rusko. Hrozba, ktorú podľa nej predstavujú islamskí teroristi, je podobná ako fašizmus a komunizmus. Amerika a slobodný svet podľa nej musia prejaviť rovnaké odhodlanie viesť dlhodobý boj, ako to spravili na takmer pol storočie po druhej svetovej vojne.