Monografie o hercoch bývajú všelijaké: od znôšky bulvárnych klebiet až po neraz nudné teatrologické traktáty. Knižka Ľubice Krénovej o Milanovi Kňažkovi sa vyznačuje dôkladnou prípravou, veľmi pútavou "rekonštrukciou" Kňažkovho životopisu, najmä jeho detských a mladých liet, a podrobným zmapovaním Kňažkovej hereckej tvorby v divadle, filme a televízii. Politike sa autorka venuje iba okrajovo, písala predsa monografiu o hercovi, a nie o politikovi, aj preto má jej monografia názov Hráč.
Je to knižka o hercovi, pre ktorého tvorba a sloboda sú dve neoddeliteľné veci. Lenže ozajstnú slobodu si vie skutočne vážiť - lebo takí sme my ľudia idioti - iba ten, kto spoznal na vlastnej koži neslobodu. Dieťa, ktorému zmizol otec na dlhé roky v komunistickom väzení, je pripravené na slobodu. Ale zároveň začína chápať, že sloboda nebude zadarmo. Zatiaľ o nej ešte len sníva. Tak ako s uchom na baterkovom rádiu sníva pri pasení kráv o tajomných hrdinoch, exotických krajinách a rozprávkových palácoch.
Hoci som sa s Milanom Kňažkom spoznal na vysokej škole a zblížil v Divadle na korze, o jeho detstve som nevedel takmer nič. Tento škandalózny extrovert si bedlivo strážil svoje intímne detské tajomstvá. V tejto knižke som sa o nich dozvedel toľko, že mi dodatočne odomkli mnohé tajomstvá Kňažkovej osobnosti.
V Divadle na korze strávil iba poslednú, tretiu sezónu, keď slobodná atmosféra prvých dvoch čerstvo pookupačných sezón začínala dostávať totalitné knokauty. Milan sa vrátil z demokratického Francúzska do divadla v okupovanej Bratislave nasiaknutý francúzskou študentskou revoltou a prežiaril agóniu vyhasínajúcej slobody farbami bezstarostného sna v kóme. Tomu nášmu nepohodlnému divadlu sa s Kňažkom umieralo veselšie.
Ako žil, tak aj hral. V najtragickejšej chvíli sa dokázal tak veselo zaškeriť, že ste tragédiu začali vnímať ako počiatok radosti. A v čom spočívalo tajomstvo Kňažkovho "tragického úškrnu"? Že nebol cynický! Lebo sú rebeli zo zlosti, a rebeli z nádeje. Kňažko patril medzi tých druhých.
Režisér Miloš Pietor mi raz rozprával, ako Kňažko po absolvovaní Vysokej školy múzických umení prišiel podpísať do Divadla SNP v Martine svoju prvú zmluvu v lete 1968. Pricestoval ako pravé dieťa kerouacovskej generácie: na nákladnom vlaku, bosý a s kvetom vo vlasoch. Na sklonku leta prišli sovietske tanky. V septembri už Kňažko do martinského divadla nenastúpil. Zvolil slobodu, odišiel do Francúzska. A keď si už všetci boli istí, že sa nevráti, ocitol sa kvôli chorej matke na Slovensku, absolvoval idiotskú vojenčinu a nastúpil do Divadla na korze. Netušil, že už o rok bude divadlo definitívne zlikvidované. Skrátka, vždy vedel prekvapiť.
Aj česká knižka o slovenskom hercovi je prekvapením a číta sa dobre. Dokazuje, že Kňažkova charakteristika hereckej tvorby môže zároveň vystihovať aj spôsob života: "Mojou hlavnou hereckou témou je najskôr hra ako kvintesencia veci a moment prekvapenia ako podstatný zmysel hry."
Autor: MARTIN PORUBJAK(Autor je dramaturg SND režisér a publicista)
