Ribisi, Angelina Jolie, Michael Gambon a ďalší.

Búrlivý vývoj prekonal väčšinu vízií autorov sci-fi. Dokonca i diela žánru cyber-punk sa nám dnes zdajú smiešne naivné. Budúcnosť nevie predpovedať nikto, ani vedecká fantastika. Sci-fi však má okrem zábavnej funkcie aj iné nespochybniteľné kvality: vytvára alternatívy, variácie nášho sveta. A tie dokážu byť fascinujúce.

Ako z fantastického románu je i cesta tridsaťsedemročného Kerryho Conrana z Michiganu do Hollywoodu. Kerry mal sen. O veľkom filme, pôsobiacom ako oživené ilustrácie šestákových sci-fi románov z tridsiatych rokov minulého storočia. Veril tomuto snu, pestoval si ho. Štyri roky. Výsledkom bola šesťminútová počítačová animácia, zobrazujúca útok obrovských robotov na New York. Táto jediná scéna stačila, aby superhviezda Gwyneth Paltrowová bez scenára prijala hlavnú ženskú rolu. Režisér Jon Avnet sa na jej základe rozhodol stať spoluproducentom. Hollywood vďaka šiestim minútam ukážky prijal Kerryho Conrana za svojho.

Herci nakrúcali v štúdiu, pred modrým pozadím, každý sám. Až neskôr v počítači vznikali dialógy, pridávali sa pozadia i rekvizity a efekty. Nakrúcanie trvalo dovedna 26 dní. Na digitálne spracovanie nebolo treba žiadnu špeciálnu techniku. Základom je program Adobe After Effects. A predovšetkým: fantázia, predstavivosť, tvorivosť.

Príbeh sa odohráva v roku 1939, v nevinnom svete, kde nebolo hospodárskej krízy a Nemecko nezačalo druhú svetovú vojnu. Je to svet úžasných zajtrajškov, ako ich opisovali dobové sci-fi príbehy. Svet vedeckej fantázie: rádiový signál i žiarenie z nových zbraní sa šíri v podobe dymových krúžkov, pod lietadlami sa na zemi objavujú názvy krajín, platia tu iné fyzikálne zákony.

Tu vedie pilot Joe Sullivan (Jude Law), zvaný Sky Captain, za prispenia milovanej novinárky Polly (Gwyneth Paltrowová) a odvážnej britskej veliteľky Francesky (Angelina Jolie) boj proti šialenému doktorovi Totenkopfovi z Nemecka (Laurence Olivier, oživený z archívnych filmových záberov).

Obrazová stránka filmu je fascinujúca vďaka režisérovej predstavivosti. V dokonalej harmónii tu nájdeme Metropolis, Godzillu, King-Konga, Supermana a jeho všemožné obdoby, celú plejádu béčkových fantastických filmov, Ostrov doktora Moreaua, no i Casablancu, Jamesa Bonda a Indianu Jonesa. Takúto pôvabnú naivitu možno docieliť len suverénne zvládnutými hlbokými dôkladnými znalosťami a láskou k fantastickému žánru i klasickým americkým filmovým drámam.

To isté si Svet zajtrajška žiada od divákov: lásku, znalosti, nadhľad. Je bláznivý, extravagantný, rafinovane naivný, gýčovo krásny, prvoplánový a zároveň nedopovedaný, plný náznakov, rébusov. Film pre milovníkov filmu.