Na voľbách by sa podľa BBC teoreticky mohli zúčastniť až štyri milióny zahraničných Iračanov. Mnohí však pre registráciu musia cestovať stovky kilometrov a opäť sa vracať na voľby. Preto bude voliť asi milión.

O voľby je napriek tomu záujem. "Irak je naša domovina. Milujem Ameriku, lebo mi zachránila život, ale stále sa starám aj o Irak," hovorí Alexander Alsawáfí. Tvrdí, že Iračania od volieb očakávajú až príliš. Myslia si, že to, čo do volieb nefungovalo, zrazu začne ísť. On sám bude voliť prvýkrát v živote. Má 39 rokov.

Nikdy v živote ešte nevolila ani o 30 rokov staršia Nassima Barzání. "Chce byť symbolom demokracie a kurdských žien," povedal jej syn, keď sa zaregistrovala v austrálskom Sydney. Žije tam už desať rokov, jej muž bol bodyguardom kurdského politika Mustafu Barzáního.

Registráciu irackých voličov v zahraničí sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Voličom môže byť každý Iračan starší ako 18 rokov, ktorý sa preukáže irackým pasom alebo dokladom, že on alebo jeho otec sa narodili v Iraku. "Je to krok k demokracii," povedal Ganim Authman, prvý Iračan, ktorý sa zaregistroval v Nemecku. Patrí k turkménskej menšine a v Nemecku žije 35 rokov.

Teoreticky môžu ísť voliť aj Izraelčania irackého pôvodu. V židovskom štáte ich žije niekoľko desiatok tisíc. Mohli by sa registrovať v jordánskom Ammáne. Tam však neuznávajú ich izraelské pasy a málokto má doklady z Iraku. Boja sa tiež, že v Jordánsku by ich mohla zatknúť tajná polícia. "Ak by to pomohlo Iračanom, išla by som aj do Ammánu," povedala pre Jerusalem Post Violet Eini z Tel Avivu, ktorá sa narodila v Basre. (mik, reuters)