Dnes: starožitník a reštaurátor Peter Strašifták
Peter Strašifták je chlap ako hora. Preto mnohých prekvapí, že doma má príslušníkov najmenšieho psieho plemena - dve čivavy. Na väčšie psy sa mu nepodarilo prehovoriť manželku. Najprv súhlasila, aby k nim prišiel Maxi. Zakrátko si ju však tak získal, že k nemu pribudla aj maličká Mini.
Peter Strašifták priznáva, že spočiatku nemal k plemenu čivava veľkú dôveru:
"Považoval som ich len za také prachovky, vždy som chcel skôr veľkého psa. Keď som ich však spoznal, zistil som, že sú to veľmi bystré, poslušné psy, ktoré skvele strážia. Na dvore štekajú za troch veľkých psov, a to, že prichádzam domov, vedia už vtedy, keď moje auto ešte len vchádza do ulice."
Pravda je však taká, že "Strašo" si vykompenzoval aj túžbu po veľkom psovi. V Pezinku, kde pracuje, má totiž za susedku nadšenú ochrankyňu zvierat z útulku U psej matere.
"Stále ponúka nejakých psov, a mne netreba tri razy hovoriť. No a tak som najprv doniesol krásnu vlčiačku Baráthu a neskôr brazílsku filu Aidu, ktorú jej majitelia chceli utratiť."
Oba psy zatiaľ strážia firmu, no Strašifták už doma pomaly chystá pôdu a pripravuje manželku Eriku na to, že by bolo dobré, keby aspoň jeden veľký pes strážil aj ich rodinný dom.
Zatiaľ však v Šenkviciach po dvore pobehujú len Mini a Maxi.
Starší je čierny Max. Je možno trochu väčší, ako je čivaví ideál, ale zase, veľké čivavy sú odolnejšie. Práve vďaka svojej húževnatosti prežil pred časom ťažkú operáciu, pri ktorej mu nedávali veľké nádeje.
"Max raz vybehol z dvora a natrafil na nejakého surovca, ktorý ho zrejme z celej sily kopol. Tak, že mu zlomil rebro, ktoré mu prepichlo obe pľúca. Keď sme ho našli, ledva dýchal. Zverolekár ma upozornil, že operácia bude stáť viac než celý pes, a nemôže mi zaručiť, že ju prežije. Aby som si to vraj zvážil. Max akoby rozumel, že sa rozhoduje o jeho živote. Hoci dovtedy bezvládne ležal a vyzeral, že zomiera, zrazu len položil hlavu na moju ruku a pozrel sa na mňa tak, že nebolo čo zvažovať. Sám som mal slzy na krajíčku."
Veterinár ešte upozornil, že je to ťažký zákrok a pes bude v nemocnici dlho.
"No hneď ráno zvonil telefón. Pomyslel som si - je to tu - neprežil! No zrazu počujem, okamžite si príďte po psa, vrčí tu na nás, nikoho k sebe nechce pustiť. Prišiel som do nemocnice a čakal ma tam zdravý pes. Akurát, na bruchu bol rozpáraný od brady po chvost. Vyzeral, akoby bol na zips."
Max a Mini neboli vždy jedinými zvieratami v rodine Strašiftákovcov. Jeden čas mali aj dvoch kocúrov a fretku, ktorú na Erikinu malú radosť dostal Peter od kamaráta Paľa na narodeniny:
"Bola krásna a smradľavá," smeje sa Peter Strašifták. "A keďže to bol samček, smrdel o to viac. Erika bola nešťastná. Navyše, fretka ešte aj hrýzla. Keď mi ju Paľo dal, hneď ma uhryzla do prsta ako piraňa. Mohol som s ňou manipulovať iba v rukaviciach. Potom si však zvykla, skrotla a obľúbili sme si ju. Púšťali sme ju aj na dvor. Spočiatku na dlhom vodidle, neskôr behala voľne a naháňala sa s ostatnými zvieratami. Bohužiaľ, jedného dňa zmizla a viac sme ju nevideli."
(bd)
FOTO - MICHAL HATRÁK
