Thajčania sa už pozerajú pred seba

Thajský ostrov Phúket mal pri prírodnej katastrofe, ktorá postihla juhovýchodnú Áziu, oveľa viac šťastia ako indonézska Sumatra či Srí Lanka, kde tsunami zmietla oveľa väčší pás pobrežia. Na Phúkete bola zničená iba časť slávnych piesočných pláží ...

Škót Alex Malcolm (na malej snímke s manželkou Wallee) si pred deviatimi rokmi zvolil za svoj domov thajský ostrov Phúket. Dnes vyzýva ľudí, aby pomáhali tsunami viac postihnutým oblastiam - Indonézii či Srí Lanke. "Jeho" ostrov sa z toho podľa neho najlepšie dostane, ak sa naň čo najskôr vrátia turisti. Podľa štatistík Phúket stráca na príjmoch z turistického ruchu každý deň okolo 10 miliónov dolárov. FOTO - TASR/AFP A ARCHÍV A. M.

Thajský ostrov Phúket mal pri prírodnej katastrofe, ktorá postihla juhovýchodnú Áziu, oveľa viac šťastia ako indonézska Sumatra či Srí Lanka, kde tsunami zmietla oveľa väčší pás pobrežia. Na Phúkete bola zničená iba časť slávnych piesočných pláží a obchodné ulice v ich blízkosti. Zahynulo okolo 300 ľudí.

Smútok nad obeťami vĺn však prežíval svet v prvých dňoch práve cez reportáže z Phúketu. Ostrov pritiahol pozornosť tým, že sa stal centrom pre krajiny, ktorých turisti na dovolenke zomreli, alebo sú dodnes nezvestní. Práve tu zriadili koordinačné centrum pre obete tsunami, kde príbuzní hľadali svojich najbližších a vyvesili na nástenky fotografie s ich popismi. Potom na ostrov prichádzal jeden minister zahraničia za druhým.

Škót Alex Malcolm žije na tomto ostrove deväť rokov a dôrazne upozorňuje, že svet by mal pomáhať postihnutým miestam, jeho ostrov to však nie je. "Humanitárna pomoc a peniaze by mali smerovať na Srí Lanku a do Indonézie," hovorí. Phúket sa podľa neho dokáže postaviť na nohy aj bez podpory zvonku.

Alex Malcolm dlho hľadal domov, kým sa dostal cez Edinburgh, Mallorcu a Singapur na Phúket. Predtým kládol na dne oceána telefónne káble a pracoval s malými ponorkami, aby si napokon za dosť bizarných okolností našiel na thajskom ostrove dom aj manželku.

Aká je atmosféra na Phúkete?

Dosť dobrá na to, čo sa tu odohralo. Thajčania sa rýchlo spamätali. Prvý deň boli v šoku, ale potom sa pustili do upratovania, usmievajú sa.


Mám pocit, že sú to statoční ľudia.

Thajčania sú veľmi realistickí, dokážu sa vyrovnať aj so smrťou. Vždy sa pozerajú pred seba. Súvisí to s thajskou kultúrou, budhizmom. Nepozerajú sa za seba, vždy sa zameriavajú na budúcnosť. Obávajú sa však, že prídu o prácu, pretože neprídu turisti. Ak je tu teda stiesnenosť, tak pre toto.


Čo ste robili vo chvíli, keď udreli vlny?

Zemetrasenie, ktoré vlnám predchádzalo, si všimli hostia v našom dome. Ten je na kopci, takže je v bezpečí. Po prvej vlne sme sa šli s manželkou pozrieť, čo sa stalo, keď sa k nám valili ľudia. Prišla druhá vlna a vtedy sme mali naozaj strach. Prvý deň sa šírili správy o ďalších vlnách, panika bola veľká.


Ako si Thajčania organizovali pomoc?

Na Phúkete nebol nedostatok potravín, organizácia bola dobrá, peňazí je dosť, vláda aj miestne úrady majú situáciu pod kontrolou. Pri obnove si veľmi pomáhajú medzi sebou rodinní príslušníci. Rodina je tu veľká.


Čo je to veľká rodina?

V Európe sa za bezprostrednú rodinu považuje otec, mama, deti, starí rodičia. Thajská rodina je asi takáto: rodičia, súrodenci, strýkovia, netere, bratranci, synovci. A hoci sa už dávno presťahovali niekam inam, stále sú rodinou a pomáhajú si.


Zásah dostali obchody, reštaurácie a hotely pri pláži. Obytné domy však nie.

Je niekoľko oblastí, kde boli zničené aj domy, ľuďom nič nezostalo. Tí by mali dostať pomoc, nie je ich však ani päť percent.


Aké sú škody?

V Patongu nie sú pri pláži obytné domy, niektoré rodiny bývajú nad obchodmi, čo znamená, že zničené sú ich obchody na prízemí, ale prvé poschodie poškodené nebolo. Netreba nič búrať, treba len obnoviť prízemia, kúpiť nábytok. Domy sa tu stavajú solídne, veď ináč by neostali stáť.


Sú tu však škody napríklad na koraloch. To bude mať dosah na turizmus.

Koraly okolo Phúketu nie sú, najbližšie sú na Similan ostrovoch asi štyri hodiny loďou odtiaľto, kde je národný park. Áno, medzinárodné médiá informovali, že koralové útesy sú poškodené. Moji známi, ktorí tam chodia a poznajú to, hovoria, že to nie je pravda a zničené vraj nie sú.


Zahraničné médiá podľa vás informujú o situácii na Phúkete oveľa horšie, než aká je skutočnosť?

Ľudia na Phúkete sú ich prácou veľmi rozčúlení. Viete, koľko telefonátov sme dostali od príbuzných, ktorí sa báli, že je po nás? Televízie uprednostňujú senzácie. Pre turistiku sú ich správy klincom do rakvy.


Čo vám konkrétne prekážalo?

Urobili živý vstup z Phúketu a potom zaradili zábery z iných krajín, ukazujú najhoršie z najhoršieho. Akoby to bolo v Thajsku. Najviac mi vadil reportér televízie Fox, viackrát som u nich protestoval. Informoval napríklad, že vlna na pláži Patong zachytila štyri bloky - viac než pol míle. My tu nič také nemáme, najväčší blok poškodených budov má tak 100 - 150 metrov. Povedal som to producentovi. Bolo mu to však jedno. Naháňaním sa za senzáciami bol aj prípad údajne uneseného malého Švéda. Napokon sa ukázalo, že to nie je pravda.


Kedy sa turisti na váš ostrov vrátia?

Problémom je, že veľké hotelové spoločnosti ako Holiday Inn už teraz hovoria o tom, že chcú otvoriť až v júni.


Prečo tak neskoro?

Neponáhľajú sa, pretože prišli o zarezervované pobyty. Takémuto hotelu je výhodnejšie zostať zatvorený a upratovať pomalšie so svojimi zamestnancami. Je to lacnejšie ako ponáhľať sa s otvorením. A tiež zamestnajú menej ľudí, ako keby zostali otvorení počas hlavnej sezóny. Minimalizujú náklady, aby minimalizovali straty. Odhadujem, že keby chceli, otvoria do dvoch mesiacov.


Ako sa zachovali menšie hotely?

Tie robia všetko preto, aby boli otvorené a pritiahli hostí. Holiday Inn si môže dovoliť zatvoriť jeden hotel z reťazca, menší hoteliéri takú možnosť nemajú.


Kedy sa vráti situácia do normálu?

Pri normále nebudeme, kým neotvoria veľké hotely, a to bude v júni. To je pre turistov zlý signál - vnímajú to tak, že ak nie je otvorený Holiday Inn, znamená to, že na ostrove nič nefunguje. Som si istý, že na novú hlavnú sezónu, ktorá sa začne tento rok v novembri, budú už všetky jazvy zacelené. Ale kedy sa vrátia turisti? Neviem.


Platí aj v prípade tejto pohromy, že všetko zlé je na niečo dobré?

Veľa sa hovorí, ako by mala pláž vyzerať. Miestna vláda chce odtiaľ dostať všetky malé obchody a prenajímateľov slnečníkov a ležadiel. Myslím si však, že sa im to nepodarí. Ak sa teraz pozriete na pláž, vyzerá ako pred dvadsiatimi rokmi. Ľudia sú len na osuškách, pod stromami a je to prírodnejšie ako nekonečné rady slnečníkov. Ale niekto to má rád práve s nimi, ležadlami a pivom hneď, ako zamáva na predavačov.


Akí ľudia žijú na Phúkete? Okrem domácich sa tu asi usadilo veľa cudzincov.

Nie sú ani Thajčania ako Thajčania. Sú tu rodáci z Phúketu, ktorí sú väčšinou pomerne bohatí a vlastnia reštaurácie a hotely. Tých je asi desať percent. Zvyšok je z chudobnejších oblastí a nepracuje tu ani oficiálne. Často podporujú celé dediny. Týchto ľudí to zasiahlo najhoršie, nemajú v bankách rezervu na horšie časy. Teraz prišli o prácu.


A cudzinci, čo sa tu usadili, sú odkiaľ?

To je veľmi pestré, mohlo by ich byť tak päťtisíc. Najviac je tu Britov a Nemcov. Potom Francúzi, Taliani, Austrálčania, tiež Škandinávci. Američanov je málo, začína pribúdať Rusov.


Kto sú vaši priatelia? Thajčania?

No nie celkom (chvíľu premýšľa). Mám medzi nimi priateľov, ale nie je to tak, že by sme sa stretávali. Povieme si ahoj, ale nejdeme spolu na pohárik, pretože si nemôžu dovoliť ísť do baru. Aby sa nezahanbili, tak tam nejdú. Sú tu sociálne rozdiely. Samozrejme, že spolu žartujeme, ale zostáva to na pracovnej úrovni.


Takže, kto sú vaši kamaráti?

Takí, čo sa tu usadili na dlhšie, a turisti, ktorí sem chodievajú na mesiac aj dva.


Naučili ste sa po thajsky?

Žiaľ, nie, je to nesmierne ťažký jazyk. Jedno slovo má aj štyri významy, záleží len na malých rozdieloch, ako sa vysloví. Ja som sa tešil, že viem niečo povedať a oni mi nerozumeli. To je frustrujúce. V Indonézii som sa naučil jazyk za rok, ten je však oveľa jednoduchší.


Odkiaľ sem prichádzajú turisti?

Miestni ich volajú falang. Všetky možné národnosti, povolania.


Nie sú to veľmi bohatí ľudia?

Vôbec nie, v Nemecku, Británii, Škandinávii kúpite takúto dovolenku lacno. Chodí sem taká 'robotnícka trieda'. Bohatí navštevujú iné miesta, Phúket pre nich nie je dosť exkluzívny. Tu je masová turistika.


Rešpektujú cudzinci Thajčanov?

Nedá sa povedať, že nejaká národnosť je horšia ako druhá. Môžem však povedať, že každý národ má medzi sebou ľudí, ktorí sú voči druhým ignorantskí. Nie je to tak, že by nerešpektovali inú kultúru, oni sú rovnakí aj doma, kde tiež urážajú ľudí. Ale väčšina sa podľa mňa snaží byť k Thajčanom slušná.


Ako ste sa dostali na Phúket vy?

Pracoval som 35 rokov pod hladinou mora na rôznych projektoch. Ukladal som na morskom dne telefónne káble medzi Indonéziou a Austráliou. Bola to práca na lodi. V roku 1995 som po štyroch mesiacoch práce letel z austrálskeho Perthu cez Singapur domov, čo bola vtedy španielska Mallorca, kde som mal jachtu. V Singapure som sa zrazu rozhodol, že pôjdem do Phúketu.


Len tak?

Nikdy som tam nebol. Potreboval som si oddýchnuť, veľa som o Phúkete čítal. Mal som síce letenku do Londýna a ďalej na Mallorcu, ale rozhodol som sa, že nastúpim na lietadlo, čo o 30 minút odlietalo do Phúketu. Znie to zvláštne, však?


Dosť.

Prišiel som sem, na letisku som si objednal hotel na šesť dní a plánoval som sa vrátiť na Mallorcu. Vždy som však túžil mať domov v Ázii a chcel som si raz niekde kúpiť dom. Skúšal som Singapur, ale je príliš drahý. Tak som sa na Phúkete hneď zaujímal o nehnuteľnosti. Hneď prvé miesto, ktoré som videl, sa mi páčilo, tak som ho kúpil.


Kedy to bolo?

V roku 1995. A vtedy som v hoteli, kde som býval, mal ešte raz veľké šťastie. Na recepcii som stretol pani, ktorá bola krásna a hovorila výborne po anglicky. Potreboval som tlmočníka, a tak som ju oslovil. Dnes je mojou manželkou.


To je ako z hollywoodskeho filmu.

Ja som žil dovtedy na Mallorce, deväť rokov bola mojím domovom jachta Orcella a Phúket je taká tropická Mallorca. Našiel som to správne miesto a do toho prišla hneď aj žena, navyše môj životný štýl bol taký, že som mohol žiť, kdekoľvek som chcel.


Čo vaša práca?

Som na voľnej nohe. Spoločnosti si ma prenajímajú na dva - štyri mesiace. Je jedno, kde bývam, spoločnosti mi letenku aj tak preplatia. Ďalej robím projekty pri prácach pod vodou.


Čo sa vám na Phúkete páči najviac?

Počasie! Druhá vec sú Thajčania. A tretia, že Thajsko je stabilná krajina bez väčších konfliktov.

Na Phúkete zničila vlna tsunami najmä reštaurácie a obchodíky v blízkosti pláží, obytné domy zväčša odolali. Thajčania sa dali dohromady a spolu odstraňujú škody. FOTO - AUTOR

Na ostrove Phúket zriadili koordinačné centrum pre nezvestných turistov. Na ostrov prichádzal jeden minister zahraničných vecí za druhým. Na snímke kanadský šéf diplomacie Pierre Pettigrew. FOTO - ČTK/AP

Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Phúket

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 700
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 529
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 691
  5. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 10 299
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 991
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 692
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 429
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu