Zdá sa, že všetko prebehlo hladko. Sonda prenikla hustou atmosférou mesiaca Titan, otvorili sa všetky tri padáky a mäkko pristála na jeho povrchu. Počas letu zbierala vzorky a robila obrázky. Vedci si od nich veľa sľubujú.
Akoby plakalo bábätko
Pracovníci Európskeho strediska pre kozmické operácie v nemeckom Darmstadte a amerického riadiaceho strediska NASA v kalifornskej Passadene na tento deň čakali sedem rokov od štartu misie. Správa zo sondy Huygens ich dojala a reportéri hovorili, že vedci mali v očiach slzy.
"Je to, akoby sme počuli plakať bábätko," opisoval svoje pocity po prvých signáloch z Titanu manažér misie Jean-Pierre LeBreton. "Signál nám hovorí, že sonda je nažive."
Európska Huygens vyslala informácie na americkú sondu Cassini, ktorá krúži okolo Saturnu. Práve od nej sa pred 22 dňami odpojila a letela smerom k Titanu. Z Cassini sa asi 750 obrázkov, vzorky z atmosféry Titanu a zvuk, ktorý nahrali mikrofóny, mali dostať na Zem.
Podľa vedcov letela Huygens atmosférou, ktorá by mala byť sfarbená od zelenej po oranžovú.
Dvojsonda Cassini-Huygens je technicky najzložitejším medziplanetárnym prieskumníkom, aký kedy vyslali do vesmíru. Saturnov spolupútnik je s priemerom 5150 kilometrov dokonca väčší než planéty Merkur a Pluto. Je najväčším z 34 známych mesiacov prstencovej planéty a je druhý najväčší v Slnečnej sústave po mesiaci Jupitera Ganymedovi.
Misia Cassini-Huygens stála americké centrum NASA, Európske stredisko pre kozmické operácie a Taliansku kozmickú agentúru tri miliardy dolárov. Sondu do kozmu vyniesli v roku 1997.
Jediný mesiac s atmosférou
Vedci veria, že reakcie organických látok, ktoré sa údajne na Titane odohrávajú, sa podobajú procesom, z ktorých vzišiel prvotný život na Zemi pred 4,6 miliardami rokov. Aj ovzdušie Titanu je podobné ako na Zemi: z veľkej časti ho tvorí dusík, rozdiel je v povrchovej teplote. Je tam mínus 180 stupňov Celzia, čo je podľa vedcov so životom nezlučiteľné.
Titan je pravdepodobne jediným mesiacom s atmosférou v našej Slnečnej sústave. Na povrchu, ktorý je zastretý hustou hmlou, sa údajne nachádza tekutý metán a etán, dôkazy a podrobnosti však chýbajú.
(čtk, reuters, kos)
Po kom ich pomenovali
Európska sonda je pomenovaná podľa holandského astronóma Christiana Huygensa (1629 - 1695), ktorý objavil nielen Saturnove prstene, ale i mesiac Titan.
Meno materskej sondy zase odkazuje na francúzsko-talianskeho astronóma Jeana-Dominika Cassiniho (1625 - 1712), ktorý objavil ďalšie štyri veľké Saturnove mesiace (Japetus, Rhea, Dion a Thetis) a ako prvý spozoroval, že medzi Saturnovými prstencami je medzera, ktorá bola po ňom pomenovaná ako Cassiniho delenie. (čtk)
