V Galle sa snažia čo najrýchlejšie odpratať trosky domov. Ľudia však na to nestačia. FOTO - REUTERS

Krajinám postihnutým tsunami teraz z celého sveta smerujú miliardy dolárov. Aké však bude ich využitie?

Ak človek po tejto otázke pátra na juhu Srí Lanky, po Acehu druhej najpostihnutejšej oblasti, musí nevyhnutne doraziť do kancelárie muža Gunasena Hewavitharana. Práve on je v najväčšom juhosrílanskom meste Galle štátom povereným úradníkom, ktorý má v popise práce organizovať pomoc na juhu.

Čakanie na pomoc

Je streda ráno a pán Hewavitharana ako obyčajne prichádza do práce na deviatu hodinu. Vo veľkej kancelárii už čakajú Američania z Armády spásy, ktorí chcú na svoje náklady opraviť dvetisíc domov (celkovo ich tsunami na Srí Lanke zbúrali 90-tisíc).

Po Američanoch nastupuje čínsky ambasádor, ktorý ponúka stany, jedlo a vodu. Jedla je zatiaľ podľa úradníkov dosť, len dole na prízemí sídla pána Hewavitharanu niekoľko dní čaká zložených nejakých päťsto vriec ryže z Japonska.

Po Číňanoch prichádzajú ľudia z nemeckej organizácie THW, ktorá po okolitých nemocniciach čistí vodu. A tak ďalej.

Peniaze od vlád ešte neprišli

To všetko sú súkromné zbierky alebo materiálna pomoc. Miliardové dary od vlád sa ešte nedostali k slovu. "Peniaze zo zahraničia nejaké prichádzajú, ale zatiaľ nevieme presne, koľko to bude," hovorí Hewavitharana. "Zatiaľ musíme urobiť to najnevyhnutnejšie. Opraviť železnicu, mosty a potom uvidíme ďalej," odpovedá na otázku, či sa nejaké peniaze zo zahraničnej pomoci dostanú aj k ľuďom bez domova.

Pri pohľade na okolité mestá a dediny je zjavný čulý ruch, ale ide zatiaľ ozaj len o prvé kroky. Zrúcaniny zbúraných domov odváža len niekoľko nákladiakov, potrebných by však bol skôr sto. Neexistuje nijaká skládka, všetko vysypú na breh oceána.

Daglas a jeho dom

"Vláda v televízii sľúbila, že do pol roka budeme zasa bývať," hovorí rybár Daglas z dediny Koggala, ktorú od mora delí len pláž. Zo 137 domov ich tu stojí nejakých dvadsať, zo všetkých ostatných zostali zrúcaniny.

Pán Daglas s rodinou trávi noc v areáli neďalekého budhistického chrámu, ktorý teraz funguje ako utečenecký tábor. Cez deň jazdí s manželkou a tromi deťmi na svoj pozemok, odpratávajú trosky alebo len tak sedia a pozerajú na more. V malom kotlíku na ohnisku si varia čaj. Jedlo, ryžu, šošovicu a korenené omáčky majú v tábore, ale dnes vraj žiadne nepriviezli. Naopak, včera bolo veselšie. Do Koggaly dorazil starší nemecký pár, ktorý sem chodí na dovolenku. "Každý zrúcaný dom si odfotili a majiteľom dali desaťtisíc rupií, teda sto dolárov. Aj my sme dostali," hovorí Daglas.

Ak si bude chcieť postaviť nový dom, čakajú ho väčšie výdavky. Stavba domčeka sa dá podľa miestnych obstarať od dvoch tisíc dolárov.

V túto chvíľu však rodinu pána Daglasa trápi iný problém, nové nariadenie vlády, že vo vzdialenosti sto metrov od mora sa nesmie nič stavať. "Som rybár a potrebujem byť čo najbližšie pri mori," krčí ramenami. "Nemôžem žiť niekde ďaleko v džungli." PRE SME -

MAREK ŠVEHLA,

Galle, Respekt