Madrid 13. januára (TASR) - Svetoznámy príbeh o udatnom Donovi Quijotovi a jeho sluhovi Sanchovi Panzovi oslavuje tento týždeň svoje 400. narodeniny. Prvé príbehy sa dostali do predaja 16. januára 1605 a zo dňa na deň sa stali bestsellerom, celé dielo však dovtedy neznámy autor dokončil až v roku 1615, rok pred svojou smrťou.
Román Don Quijote de la Mancha poznajú deti aj dospelí takmer po celom svete a v rodnom Španielsku je považovaný dokonca za "univerzálnu" bibliu ľudstva. Predseda španielskej vlády Felipe Gonzáles o ňom tvrdí, že ho môže čítať denne a americký spisovateľ William Faulkner ho údajne číta aspoň raz ročne. Nielen oni však majú v láske dobrodružstvá dômyselného starnúceho rytiera Dona Quijota - jeden španielsky literárny kritik odporúča prečítať si knihu aspoň trikrát, kým sa poberiete na druhý svet.
Postarší, dovtedy neúspešný spisovateľ Miguel de Cervantes Saavedra údajne začal písať príbehy statočného rytiera Dona Quijota počas opakovaných pobytov vo väzení a knihu dokončil rok pred svojou smrťou.
Obdobie štyroch storočí jej len pridalo na sláve a dnes je najčastejšie vydávanou a prekladanou knihou hneď po Biblii. Zbožňujú ju aj spisovatelia. Dokázali to v roku 2002, keď si pri hlasovaní o najlepšiu knihu všetkých čias vyše polovica zo 100 spisovateľov z 54 krajín zvolila práve tento román.
Takmer rok trvajúce oslavy Quijotových narodenín sa dotknú v Španielsku inštitúcií, univerzít aj miestnych úradov. Organizátori osláv zároveň garantujú vyčerpávajúci zoznam seminárov, konferencií, predčítavaní, divadelných hier, filmov a koncertov, ktoré sa uskutočnia pri tejto príležitosti nielen v domovskej krajine, ale po aj celom svete. "Oslavovať sa bude v každej verejnej knižnici a na každom rohu," vyhlásila ministerka kultúry Carmen Calvová.
V španielskom origináli má kniha 126 kapitol a takmer 1000 strán. Je napísaná síce v starej španielčine, ale jej čítanie dá zabrať aj skúsenému historikovi, akým je aj univerzitný profesor stredovekej literatúry Juan Victorio. "Takmer každý má tú knihu vo svojej knižnici, ale málokto originál prečíta do konca," povedal Victorio, ktorý ju prvýkrát čítal ešte ako dieťa svojmu negramotnému starému otcovi pripútanému na lôžko.
"Veľa ľudí z Japonska knihu nečítalo, ale aj tak vedia, kto je Don Quijote," tvrdil japonský turista, ktorého rodina vyfotografovala ako pózuje pred bronzovou sochou slávneho rytiera.
Ľudia majú na román dva názory. Jeden svedčí o tom, že je to humorné dielo a ten druhý je o čosi vážnejší - je to majstrovské filozofické a umelecké dielo. Nikdy sa však už nedozvieme, ako ho vnímal sám autor.
Kto bol vlastne Cervantes, ostane asi tiež tajomstvom. Existujú iba nejasné dohady o ňom. Keď kniha vyšla po prvýkrát, mal údajne 58 rokov. Presný deň a miesto jeho narodenia nie sú známe a kolujú aj historky o tom, že viedol kočovný život až pokiaľ ho v boji pri Lepante nezmrzačili. Neskôr ako vyberač daní a armádny úradník putoval po Španielsku a pokúšal sa písať divadelné hry, básne a romány.
Najzaujímavejší na románe o Donovi Quijotovi je fakt, že napriek jeho humoru a literárnej sile je v skutočnosti o ľudskom prístupe k životu a o obyčajnej každodennej realite.
