Európska ústava má na svojej strane jasnú väčšinu europoslancov. Má však proti sebe aj silný tábor odporcov. A zďaleka to už nie sú len pravicoví alebo ľavicoví extrémisti. Nový základný zákon rozdelil takmer všetky európske frakcie a potvrdil názory analytikov, ktorí predpovedali, že v rozšírenom europarlamente budú mať euroskeptici silnejší hlas.
Jediná frakcia, ktorá zostala aj pri včerajšom hlasovaní jednotná, sú nezávislí. Hlasovali jednohlasne proti. A dali si to aj na transparenty, ktoré im predseda parlamentu Josep Borrell dal zhabať.
Jasné rozdiely sa ukázali v najsilnejšej frakcii - u ľudovcov. Proti ústave tu hlasovalo 33 europoslancov a 19 sa hlasovania zdržali, väčšinou pre nesúhlas s obsahom zmluvy. Najsilnejšiu skupinu kritikov ústavy tvorili britskí a českí konzervatívci. "Odpor 177 poslancov je vyššie číslo, než sa očakávalo," povedal pre ČTK český europoslanec Jan Zahradil z ODS.
Predseda frakcie Hans-Gert Pöttering s tým problém nemá. "Konzervatívci majú právo na svoju vlastnú pozíciu." Aj on sám by si vedel predstaviť lepšiu ústavu, ale hlasoval za ňu a podporuje ju.
Odpor euroskeptikov netreba preceňovať. Španielsky konzervatívec Inigo Mendez de Vigo včera na tlačovej konferencii povedal, že proti ústave hlasovalo menej poslancov ako v prípade amsterdamskej zmluvy či zmluvy z Nice. Kritika však prichádza od poslancov krajín, kde bude alebo sa zvažuje referendum o európskej ústave. To im dodáva na význame.
Najkritickejší boli českí europoslanci - proti ústave ich hlasovali dve tretiny. Euroskeptik Vladimír Železný a nezaradená Jana Bobošíková, ale hlavne ODS a komunisti. To sú strany, ktoré majú doma značnú časť voličov. A Česko referendum zvažuje. Ešte jednoznačnejšie je na tom Veľká Británia, ktorú referendum čaká určite.
Popri jednoznačnej podpore ústave, tak včera europarlament vyslal aj ďalší signál: prvá európska ústava má silných protivníkov.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
