Pred univerzitou Bir Zeit v Ramalláhu, kde študuje budúca palestínska elita, visí obrovský plagát. Sú na ňom hlavy zakladateľov Hamasu šejcha Jasína a Abdela Azíza Rantisiho, ktorých zlikvidovali izraelské rakety, a Jásira Arafata, ktorého podľa mnohých Palestínčanov nezabila záhadná choroba, ale Mossad. Na plagáte je veľký nápis: Nezabudneme.

Dospelí sú vojaci

"Nikto neurobil pre Palestínčanov viac ako títo muži. Aj keď neviem, či bolo dobré, že dovolili, aby zabíjali deti," hovorí študent politických vied Daúd. On sám má už tri deti a bojí sa o ne. "Prísť o dieťa je najhoršie, čo môže byť. To by sa nemalo stávať."

Dospelých a hlavne vojakov, ktorí zahynuli pri teroristických útokoch, ale neľutuje. "Všetci Izraelčania sú vlastne vojaci a zabíjať vojakov pri oslobodzovaní národa sa smie," opakuje niekoľkokrát. Znie to ako poučka.

Ramalláh je dva mesiace po smrti Jásira Arafata bezo zmien. Ľudia sa tu pretĺkajú, ako sa dá, sťažujú sa na izraelských vojakov, cestovné obmedzenia a sú skeptickí.

"Boli sme síce voliť, ale veľa od toho neočakávame. Uvidíme, či Abbás vyhodí Arafatových ľudí. Až potom sa niečo môže zmeniť," hovorí mladý muž na ulici. Viac však nechce povedať. V momente, keď naňho začne z okna vykrikovať dedko s typickou arafatovskou šatkou na hlave, zrazu zabudne, že vie po anglicky.

Musí odísť armáda

"Nezmenilo sa nič, čo by sa malo? Odišli vojaci? Neodišli, tak čo?!" rozčuľuje sa obchodník Adnan v Hebrone. Jeho synovia prikyvujú.

Jeden si nahovoril dievča v neďalekej dedine, ale vidí ju raz za týždeň. Jeden deň obetuje na cestovateľské štrapácie po západnom brehu. Od rána čaká pri kontrolných stanovištiach izraelskej armády aj niekoľko hodín a večer už musí byť späť.

Po Arafatovej smrti sa síce izraelskí vojaci stiahli z veľkých miest na západnom brehu, ale pri hlavných ťahoch smerom do Izraela zostávajú. Podľa spravodajských zdrojov je tam stále dosť samovražedných atentátnikov pripravených na "misiu". Na dennom poriadku sú tiež prestrelky medzi Izraelčanmi a palestínskymi militantmi: včera sa strieľalo pri Tulkaríme.

Musíme si pomôcť sami

Nadja Sulejman, študentka z Bir Zeit univerzity, však hovorí, že po Arafatovej smrti sa predsa len niečo zmenilo. "Ľudia akoby začali chápať, že ak si nepomôžu sami, nikto im nepomôže. Už tu nie je veľký vodca."

Bojí sa však, že niektorých ľudí by to mohlo ešte väčšmi nasmerovať k teroristom: tí majú jednoduché riešenia zložitých problémov. A stále sú silní. Ukázali to pri voľbách. Najprv ľudí zastrašovali, aby nešli voliť, potom zmenili názor a do volebných miestností ich dotlačili.

V novinách sa kritizuje, v mešitách nadáva

Inak sa vraj podľa Nadji píše aj v novinách: už je tam viac kritických hlasov, nepíše sa len o Arafatovi.

Palestínski analytici tvrdia, že sa mení aj rétorika palestínskej televízie. Piatkové modlitby vysielané naživo už nevedú radikálni duchovní, ale tí, čo hovoria o všeobecných hodnotách a mieri. Požiadavka skončiť s protiizraelskými výpadmi v modlitebniach a školách je jednou z tých, ktorými Izrael podmieňuje rozhovory o mieri.

V piatok sa však v mešite v Gaze podľa blízkovýchodného inštitútu MEMRI hovorilo o židoch ako rakovine a Američanoch ako Mongoloch, čo ničia celý svet. V priamom prenose palestínskej televízie spravovanej samosprávou.

Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Ramalláh, Hebron