Hurný na stretnutí s novinármi, na ktoré denník SME nepozval, zopakoval svoje vyhlásenie, že sa rozhodol odstúpiť z funkcie, lebo sa jeho meno stalo zámienkou útokov na SDKÚ a predsedu strany Mikuláša Dzurindu.
Hurný podľa archívov ŠtB, ktoré zverejnil Ústav pamäti národa, podpísal spoluprácu v roku 1983, ale tvrdí, že podpis je falošný. Zo spisu vyplýva, že informoval príslušníkov ŠtB o svojom kolegovi, aj to však Hurný odmieta. Tvrdí, že na Rényiho donášal niekto iný.
O tom, že je v zozname, vraj nevedel. "Bol to pre mňa šok, lebo som nebol ani v Cibulkových zoznamoch." Príslušníci ŠtB ho vraj niekoľkokrát predvolali na rozhovor alebo prišli za ním do práce, kde sa zaujímali predovšetkým o RVHP.
Hurný sa bráni aj tým, že keď mal šesť rokov, v roku 1952, jeho otca zatkli ako triedneho nepriateľa a odsúdili ho na 9-ročné väzenie, ktoré si odsedel v Jáchymove. "Celý majetok, ktorý nebol malý, prepadol v prospech štátu a mali sme zakázaný pobyt v obci, kde sme žili." On a jeho rodina bola vyvezená do Jeseníkov. Na vysokú školu sa dostal vraj len vďaka tomu, že záznam v jeho posudku o otcovej minulosti sa stratil.
V budúcnosti sa chce skonsolidovať a ďalej byť členom SDKÚ.
(mož, sita)
