Novostavba SND bola od samého začiatku "nad pomery" Slovenska - špičkovým vybavením budovy, ale najmä veľkorysým urbanistickým riešením celej zóny. Keďže plánovaný rozpočet presiahol pol miliardy československých korún, mala o nej rozhodnúť federálna vláda. Na stavbu však z federálneho rozpočtu nešla ani koruna, o jej začatí rozhodla len slovenská vláda, čím v podstate prekročila svoje právomoci.

Po dvadsiatich rokoch sa dnes konečne začína napĺňať vízia architektov o novom mestskom centre Bratislavy na nábreží Dunaja. Zároveň sa uvažuje o zmene účelu budovy, ktorá mala byť jej kultúrnou dominantou.

Hovorili sme s jedným z autorov projektu PETROM BAUEROM.

Ako sa to celé začalo?

V roku 1979 bola vypísaná súťaž na novostavbu SND spolu so súťažou na územné riešenie celej zóny Pribinova. Podľa vtedajších predpisov mala budova s takýmto veľkým investičným vkladom automatický nárok na pridelenie väčšej plochy pozemkov.

Dnes sú to exkluzívne pozemky v zóne, ktorej cena bude v budúcnosti asi stúpať.

V tom tkvie aj jadro súčasného problému. Podľa mňa ide totiž o dve samostatné kauzy - dokončenie stavby a predaj priľahlých pozemkov. Môžete na nich postaviť takmer všetko. Spájať prevádzku divadla s využitím pozemkov, tak ako to navrhuje memorandum, je podľa mňa zvláštna bizarná a bezprecedentná konštrukcia. Nie je to vôbec nutné. Mesto predalo firme Ballymore Properties nábrežné pozemky asi za 550 miliónov, cena pozemkov pri SND by sa mohla vyšplhať aj na 300 miliónov. Z môjho pohľadu dokončenie divadla podľa pôvodných projektov neohrozuje projekt hotela v blízkosti - divadelné sály sa tiež môžu pokojne využívať aj na konferencie. To všetko je v poriadku, len by to všetko malo byť v opačnom garde. Predsa si nepostavím dom, aby som bol v ňom podnájomníkom!

Čo poviete na plán prestavby činohernej sály na kiná, reštaurácie a administratívne priestory?

O projekte prestavby som len počul, ak by sa však vyhodila z činoherného javiska už zabudovaná revolverová točňa, bola by to veľká škoda. Samotná technológia stavby stojí možno miliardu. Ako môže pán Assimakopoulos povedať, že budova nemá hodnotu ani jednu korunu? Na tomto prípade je zarážajúca tá zvláštna neinformovanosť, stále sa v televízii ukazujú akési hrdzavé rúry, ktoré tam už dávno nie sú.

Akú má teda podľa vás rozostavaná budova cenu?

Zodpovedne vám vyhlasujem, že dnešná cena celej budovy nie je prestavaných 3,5 miliardy, ale možno sedem, možno aj viac miliárd. Hala Sazka Aréna v Prahe stála 10 miliárd českých korún, pričom vybavením je s touto budovou neporovnateľná.

Je skutočne také špičkové?

Najbližším porovnateľným divadlom je nová Opera Bastille v Paríži. Operná sála má centrálne, bočné i zadné javisko. V zadaní projektu boli požadované všetky scénické pohyby - to nedokáže len tak hocijaké divadlo, v Bratislave už vôbec nie. V činohre je použitý princíp revolverovej točne, sála je koncipovaná ako amfiteátrový priestor, v ktorom by mal mať herec čo najbližší kontakt s divákmi. Divadlo je jednou z najkomplikovanejších občianskych stavieb, zložitejší je vari už len projekt veľkej nemocnice.

Pri projekte ste sa vraj inšpirovali Royal National Theatre v Londýne.

V osemdesiatych rokoch sme navštívili budovy na South Banku. Z londýnskeho divadla sme si požičali nápad, že divadlo má byť otvorené celý deň. Nikdy sme si nepredstavovali, že by to malo byť len niečo štátnoreprezentačné. Nacionalistická koncepcia divadla je za nami. Divadlo však patrí k povinnej výbave každého spoločenstva.

Londýnske národné divadlo je postavené z pohľadového betónu, to naše je z carrárskeho mramoru. Chceli ste byť lepší?

Mramor je len zvnútra, zvonku je obložené slovenským travertínom. Carrársky mramor bol paradoxne lacnejší ako travertín, navyše je to neskutočne tvárny materiál, z ktorého sa dalo robiť všetko. A naši kamenári z Krupiny to všetko naozaj urobili. Talianski dodávatelia nechceli veriť.

Váš architektonický návrh je starý pomaly štvrťstoročie. Nezastaral?

V našej trojici architektov (Bauer, Kusý, Paňák) vládla veľmi prísna disciplína, a to sa nám vyplatilo. Návrhy boli urobené konzervatívne až do tej miery, že nám ani žiadny kunsthistorik nemôže nič vyčítať. Hoci sme stále obviňovaní z megalománie, to divadlo naozaj nie je premrštené, nič tam nie je zbytočné. Jediné ocenenie, ktoré sa nám dostáva, je zo zahraničia.

Čo považujete za najväčšiu tragédiu celého projektu?

Historickým hendikepom budovy je to, že nikdy nemala jedného zodpovedného politického sponzora. Najväčšie nešťastie je však v tom, že nebola dokončená načas a že nefunguje. Starne však pekne, materiály sú kvalitné. Tento národ má jednu samovražednú schopnosť - sprzniť si všetko, čo vybuduje. Tragédiou bolo aj to, že sa nám nepodarilo v tejto budove presadiť uskutočnenie parlamentného zhromaždenia NATO. Keď si to prišli ľudia z NATO pozrieť, povedali, že už nepotrebujú vidieť iné možnosti a pýtali sa nás, čo na nej chceme ešte dva mesiace robiť. Naša vláda však vtedy povedala, že pozná lepšiu budovu. V Redute však stretnutie NATO z hľadiska technického zázemia nedopadlo najlepšie.

Ako dlho by podľa vás trvalo dokončenie prác podľa pôvodného projektu?

Za jedného malého vypätia sa dá novostavba hravo dokončiť. Veď to malo byť hotové do konca minulého roku!

Väčším problémom ako dokončenie, sa teraz javia prevádzkové náklady.

Úprimne povedané, otriaslo mnou, že SND chce zostať aj v pôvodných sálach. Ak by sa presťahovalo celé do novostavby, má absolútny dostatok inscenačných možností. Prečo by sa bratislavské divadlá nemohli trochu poposúvať?

Aké máte pocity, keď navštívite stavbu?

Ja sa skôr pozerám na technické detaily, nemyslím vtedy na celospoločenské aspekty. Bol som už na stavbe s ministrami i prezidentmi - výsledok sami vidíte. Nemám už žiadnu dôveru voči nikomu. Politika je činnosť vo verejnom záujme, žiadny iný význam tohto slova som v slovníku nenašiel. Tam nie je napísané, že politik robí niečo v záujme mafie alebo niekoho iného. To, čo sa práve deje, nie je verejný záujem. Ak politici hovoria, že štát nerobí to či ono dobre, potom sa pýtam, kto je štát?

Národniari vypísali na divadlo zbierku. Podporíte ju?

Podporím. Bojím sa, že sa opäť stretnú politické záujmy, že sa rozdelíme na takých a takých a že sa opäť nič sa nestane. Venoval som tejto stavbe pol života. Predstavte si, že by sa to v rámci nejakej zhody okolností nakoniec podarilo! To je moje iracionálne želanie.

Vyhlásili celonárodnú Trojkráľovú zbierku na dostavbu Slovenského národného divadla

Na základe iniciatívy združenia Občianska iniciatíva slovenskej inteligencie bola vyhlásená celonárodná Trojkráľová zbierka na pomoc Slovenskému národnému divadlu.

Organizátori žiadajú prezidenta Gašparoviča, aby sa postavil na čelo všetkých iniciatív, ktorých cieľom je, aby sa "divadlo nikdy nepredalo a zostalo majetkom slovenského národa". Podľa hovorcu zbierky maliara a bývalého poslanca za HZDS Viliama Hornáčka sa k výzve doteraz pridali básnik Milan Rúfus či spisovateľ Ladislav Ťažký, profesor Ferdinand Klinda, Sergej Chelemendik, arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol, ale i generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. Július Filo. "Treba urobiť nejaký konkrétny čin, nepoznám žiaden precendens, že by si národ predal vlastné divadlo," povedal Hornáček pre SME. "Divadlo je dostavané, treba ho skompletizovať."

Aktivisti chceli pôvodne usporiadať včerajšiu tlačovú konferenciu priamo v priestoroch novostavby, ministerstvo kultúry im však nepovolilo vstup do budovy. "Iniciatívu vítame," povedala hovorkyňa ministerstva kultúry Nora Slováková. Podľa jej stanoviska však organizátori zvolali tlačovku na poslednú chvíľu, a tak nebolo možné v budove zabezpečiť ochranu osôb a majetku.

"Nie som proti zbierke, ale pokladám ju za symbolickú záležitosť," povedala Darina Kárová, iniciátorka výzvy Hlas pre kultúru, ktorá zároveň pripomenula, že občania sa na divadlo zozbierali formou daní. Kárová preto dáva prednosť mobilizácii verejnosti podpismi na výzve. Doterajšie investície do budovy vychádzajú 650 korún na jedného občana. (zu, tasr)