FOTO - ARCHÍV
Knieža Břetislav I. bol jedným z najvýznamnejších vládcov českého rodu Přemyslovcov. Upevnil jednotu českého štátu v tej forme, v akej potom pretrvával ďalšie stáročia vrátane do tej doby spornej Moravy. Posilnil medzinárodný význam českých panovníkov a pripravil pôdu pre svojho vnuka Vratislava II., ktorý ako prvý z nich získal kráľovský titul. "Český Achilles", ako ho prezýva kronikár Kosmas, zomrel 10. januára 1055, pred 950 rokmi.
Popularitu u neskorších historikov a v ľudovom povedomí si Břetislav vyslúžil už pôvodom. Narodil sa v roku 1002 alebo 1005 a bol synom v tom čase už ženatého kniežaťa Oldřicha, a taktiež vydatej krásnej Boženy, ktorú vraj uvidel pri poľovačke, keď prala v potoku. Láska na prvý pohľad medzi mocným vládcom a ženou z ľudu sa stala obľúbeným námetom českého umenia.
Břetislav sa postaral o nemenej romantické pokračovanie. Za ženu si vybral Jitku z významného nemeckého rodu Babenbergovcov, a keďže mu ju nechceli dať, s družinou prepadol kláštor, kde žila a uniesol ju. Keď sa mu cestu z kláštora pokúsili zahatať železnou reťazou, preťal ju jediným úderom meča.
Břetislavov spôsob ženby však má aj pragmatické pozadie. Ako budúci panovník potreboval rodinné väzby na mocných susednej ríše. Keďže však bol nemanželským synom, nemal veľa nádeje získať primeranú nevestu riadnou cestou.
Ešte za otcovej vlády Břetislav dobyl Moravu, ktorú pred tým získal výbojný poľský panovník Boleslav Chrabrý a otec ho poveril jej správou.
Českým kniežaťom sa Břetislav stal po smrti otca v roku 1035. Na trón, kamenný stolec na Pražskom hrade, mal síce nastúpiť jeho strýc Jaromír, ten však bol slepý a vlády sa vzdal v Břetislavov prospech. Vo funkcii ho potvrdil aj cisár Konrád, české kniežatá totiž boli vazalmi nemeckých panovníkov, cisárov Ríše rímskej.
Břetislav zanedlho využil oslabenie Poľska po smrti Boleslava Chrabrého a v roku 1039 dobyl Sliezsko, Krakov a aj hlavné sídlo poľských panovníkov Hnezdno. Okrem veľkých pokladov tu získal ostatky českého mučeníka svätého Vojtecha a jeho brata Radima, ktoré slávnostne priviezli do Čiech. Prenesenie ostatkov bolo jednak základom rozvoja vojtechovského kultu v Čechách a malo zároveň podporiť Břetislavovu snahu o vlastné české arcibiskupstvo, nezávislé od ríše.
V Hnezdne nad Vojtechovým hrobom tiež vydal najstarší známy český zákonník, Břetislavove dekréty. V zmysle stredovekej kresťanskej morálky určovali uzatváranie sobášov, trestanie vrážd, zakazovali prácu v nedeľu či prejavy pohanstva.
Posmrtný únos svätca vyvolal protesty pápeža, ktoré však utíchli po úplatku z poľskej koristi a postavení nového kostola.
Vážnejšie bolo, že Břetislavov úspech v Poľsku narušil relatívnu rovnováhu síl v strednej Európe a znepokojil nového cisára Henricha III. Ten zhromaždil veľké vojsko a v roku 1040 ho v dvoch prúdoch viedol do Čiech.
Břetislav čakal na hlavný voj vedený cisárom na hraniciach. Prechod cez pohraničné hory a lesy, takzvanú zemskú bránu u Brůdku, opevnil zásekmi, povalenými stromami. Na tomto mieste neočakával protivník vážny odpor a pre terén a záseky navyše nemohol použiť ťažkú jazdu. Břetislav prekvapených Nemcov v mimoriadne krvavej bitke porazil a zajal veľa vysokých ríšskych hodnostárov.
Potom zahnal aj severný voj, ktorý do Čiech prenikol bez boja vďaka zrade Prkoša, správcu pohraničného hradu Bílina. Prkoša za trest oslepili, osekali mu údy a ešte ho pre istotu utopili.
O rok neskôr však Henrich svoju výpravu zopakoval. Už bol opatrnejší a uspel. Břetislava obkľúčil na Pražskom hrade, a keď knieža opustilo niekoľko jeho predákov, musel sa vzdať.
Dopadol však celkom dobre. Cisárovi zložil vazalský sľub a svoje krajiny Čechy, Moravu a Sliezsko od neho opäť dostal ako léno. Pôvodne vymerané poplatky mu cisár väčšinou odpustil, keďže Břetislava potreboval ako spojenca v konflikte s Uhorskom.
Tam sa český knieža osvedčil, zúčastnil sa na dvoch vojenských výpravách presadzujúcich nemecké a jeho vlastné záujmy. Na tretej však ochorel a v roku 1055 zomrel.
Pred smrťou sa chcel vyhnúť tomu, aby jeho piati synovia v boji o moc rozvrátili krajinu a uzákonil, že bude v Čechách vládnuť vždy najstarší žijúci člen rodu Přemyslovcov. Ostatní potenciálni kandidáti mali získať údely na Morave a čakať, keď na nich príde rad. V praxi však tento systém dlho nevydržal.
Zajtra - plebiscit v Sársku
