Záver aténskeho behu na 800 metrov - zľava Jolanda Čeplaková (Slovinsko - 3. miesto), Hasna Benha- ssiová (Maroko - 2. miesto), Kelly Holmesová (V. británia - víťazka), Maria Mutolová (Mozambik - 4. miesto).

Slovensko a Slovinsko si svet mýli. Medzinárodný názov je tiež takmer totožný: Slovakia - Slovenia, vlajky sú vo farbách pozdĺžnych pruhov rovnako bielo-modro-červené. Oba národy hovoria podobnou rečou, majú podobnú rakúsko-uhorskú históriu a slovanskú tradíciu. Politikov omyly občas rozčúlia, športovcov pre zmenu pobavia.

Slovinská bežkyňa na 800 metrov Jolanda Čeplaková (nar. 12. septembra 1976 v Celje), úradujúca majsterka Európy 2002 z otvoreného štadióna v Mníchove i viedenskej haly, kde utvorila senzačný svetový rekord 1:55,82 min, tretia z vlaňajšej aténskej olympiády, sa usmiala: "Na halovom šampionáte v belgickom Gente 2000 ma pozývali do blokov ako Slovenku. Viem, že vašu plavkyňu Moravcovú zase volali na štart v Berlíne ako moju krajanku."

V civile ako obľúbená kantorka

Čeplaková pôsobí na ovále s vlajúcimi blond vlasami bojovne. Nedbá na taktiku, od začiatku sa derie na čelo. Minulý týždeň absolvovala v bratislavskej hale Elán dôležitú časť halovej prípravy. V civile ochotne vysvetľuje, s iskrou a vtipom. S okuliarmi, ktoré nosí mimo dráhy, vzbudzuje dojem obľúbenej kantorky.

Vydatá pani za Aleša Čeplaka vyrastala vo Velenje, kde ešte pod menom Steblovniková začínala s atletikou v trinástich. Prvé preteky boli školské v cezpoľnom behu. Na dráhe začínala na štvorstovke, potom metre pridávala. Dnes je národnou rekordérkou od 800 do 3000 metrov, navyše v prekážkovom behu na 400 metrov i polmaratóne. "Do Celje sme sa vrátili nedávno. Príčina je jednoduchá, vo Velenje sme bývali v činžiaku, dnes vlastníme dom a manžel vedie rodinnú reštauráciu blízko štadióna, na ktorom trénujem a neviem si ho vynachváliť. Preto sa ani na letnú prípravu nikam nechystám. Manžel predtým trénoval atletický dorast."

Celje: Hádzanári a Čeplaková

Tridsaťtisícové Celje hrá v dvojmiliónovom Slovinsku významnú športovú úlohu, vlani vlastne jednotkovú. V meste hrá slávne hádzanárske mužstvo Pivovarna Laško, hviezdu tímu Vasilija Zbograra vyhlásili za najlepšieho športovca krajiny, Prvou dámou sa už po tretí raz stala Čeplaková, reprezentujúca tie isté klubové farby.

Ťažko povedať, kto je v Celje najpopulárnejší. "Takmer každé ráno mám príjemný budíček. Niekto zazvoní, otvorím dvere a nájdem si nejaký darček - kvetiny, bonboniéru, fľašku dobrého vínka, všeličo - a vidím odchádzať postaršieho pána. Aj by som ho chcela spoznať a pozvať dnu, ale je akosi ostýchavý. Fanúšikov mám však podstatne viac. Pravda, nie toľko ako hádzanári."

Viedeň: svetový rekord a klebety

Čeplakovej hviezda naplno zažiarila na halových majstrovstvách Európy vo Viedni 2002. Šampionát ušili organizátori pre svoje osemstovkárske eso Stephaniu Grafovú. Slávny zjazdár Hermann Maier sa vtedy začiatkom marca ponáhľal do haly Ferryho Dusiku, aby dekoroval víťaznú rodáčku z atletického oválu. Ibaže v súboji, v ktorom sa polkárky od prvých metrov "bili" o čelnú pozíciu takmer stále plece pri pleci, zvíťazila Slovinka. Na tabuli sa rozsvietili úžasné časy: 1. Čeplaková 1:55,82, 2. Grafová 1:55,85. Svetový rekord východnej Nemky Christiny Wachtelovej 1:56,40 min bol zhodou okolností tiež z Viedne, ale z roku 1988.

Na tlačovej besede si najprv súperky vymenili komplimenty, ako dobre bežali, aby Rakúšanka akoby mimochodom prehodila: "Teraz budem musieť vymeniť manažéra." Obe mali totiž toho istého - Viedenčana Roberta Wagnera. Grafová potom utrúsila vážnejšie čosi "o protekcii v prospech konkurentky, ktorú si azda aj vie vysvetliť." Celá hala si zrazu šepkala, že medzi Čeplakovou a manažérom je aj niečo iné ako športový profesionálny vzťah.

Atény: úžasné preteky a objatie s Grafovou

Jolanda chúlostivú tému šikovne obišla, hovorila o slovinskom manželovi i možnom prírastku do rodinky. "My nič neplánujeme. Čo prinesie život, tomu sa potešíme," povedala, hoci vedno s tým, že chce štartovať aj na olympiáde v Pekingu. Pripomenula, že na OH 2004 s Grafovou, ktorá reportovala pre rakúsku televíziu, sa stretli a priateľsky vyobjímali.

V prvom okamihu označila Čeplaková za životné preteky Viedeň, potom rýchlo pridala Atény. "Úžasná súťaž. Nebežala som úmyselne vzadu, ja chcem byť vždy na čele, ale nepomohla som si. O to viac si cením tretie miesto. S Maročankou Benhassiovou sme mali zhodný čas 1:56:43 min a v Slovinsku mi mnohí hovorili po štúdiu cieľovej fotografie, že druhá som bola ja. Výrok rozhodcov však plne rešpektujem a takouto špekuláciou sa vôbec nezaoberám," sympaticky sa nadchýnala Jolanda, aby pridala: "A zdolala som Mutolovú."

Slovinka viackrát spomenula, že s Afričankou nemajú najpriateľskejšie vzťahy. "Vždy sa so mnou vyviezla a potom si všelijako lakťami pomohla predo mňa," posťažovala si neraz. V hale Elán ju chválila i nechválila: "Dosiahla za dvanásť rokov všetko. A je to úžasné. Ak by som to dokázala ja, asi by som už skončila. Myslím si, že sa vo svetovej atletike už drží nasilu."

Bratislava: skvelé podmienky na prípravu

Mutolovú sme spomenuli v súvislosti s možnosťou ohrozenia výkonu Jarmily Kratochvílovej 1:53,28 min z Mníchova 26. 7. 1983, čo je v súčasnosti najstarší svetový rekord. "Z tejto generácie nemá naň nikto šancu," mienila a o svojom halovom z Viedne žartovala: "Kým som prekonala Wachtelovú, prešlo 14 rokov, teda veštím, že Čeplakovej rekord vydrží 28 rokov." Slovinka je jedinou bežkyňou svetovej špičky, ktorá mala istý čas lepší výkon z haly než z otvoreného štadióna. Svetový rekord pod strechou 1:55,82 zabehla 3. marca 2002, osobný rekord z otvoreného štadióna 1:55,19 min (siedmy čas histórie spoločne s Mutolovou) má z 20. 7. 2002.

Slovinka potom hovorila vážne na tradičnú otázku, ktorej výslednú odpoveď možno označiť za večnú remízu - čo je viac rekord alebo víťazstvo? Jolanda sa pridala k polovici, ktorá si viac váži významné umiestnenia. "Aj keď sú dnes rekordy nesmierne cenným výsledkom, ktorý prežíva generácie, ide v konečnom dôsledku o zápis na papieri. Medaily sú hmatateľným dôkazom, že človek niečo dokázal. Jestvuje síce ideál, a som šťastná, že som ho v menšej vzorke dosiahla, vyhrala som halové ME vo svetovom rekorde, ale už som povedala, tretie miesto z olympiády sa tomuto výkonu vyrovná. Ten bronz mám na očiach stále, možem si ho zobrať do ruky, a opäť precítiť úžasné preteky. Medaila pre mňa znamená viac než rekord. A zlatá z olympiády je skutočným vrcholom. Mám sa o čo snažiť."

Čeplaková považuje za najzložitejšie roky kariéry v prelome prechodu z juniorskej kategórie medzi dospelých. "Zrazu som sa musela naučiť prehrávať," podotkla. Nahrala nám tým na otázku - poznáte našu nádej Luciu Klocovú? "Bežala som s ňou v Ostrave, v Aténach v rozbehu i medzibehu, ale lepšie ju nepoznám. Minule som si však listovala v tabuľkách a všimla som si, že má 21 rokov, behá pod 2:01 min. Ja som v jej veku dosahovala 2:04 min."

Slovinsko nemá na halovú atletiku ideálne podmienky, hoci v ľubľanskej hale Tivoli by pokojne mohlo usporiadať majstrovstvá sveta. "U nás sú v popredí hádzaná, basketbal a už i hokej. Špecializovanú halu na atletiku nemáme. Ja občas v Celje trénujem asi na 80-metrovom úseku s umelým povrchom. To je všetko. V Eláne je všetko potrebné. Do bodky som splnila svoj týždňový tréningový program. Nie som v Bratislave prvý raz. Súťažila som, keď ste halu v roku 2000 otvárali, a už raz trénovala. Vždy sa rada vrátim, cítim sa ako doma."

Bez Grafovej by nebolo rekordu

Svetový halový rekord Čeplakovej prišiel ako blesk z jasného neba. "Tréner mi pred kvalifikáciami poslal SMS-ku, že môžem veriť v čas okolo 1:56.5, ale na rekord som nemyslela. A ani by som ho nebola dosiahla, keby sme sa s Grafovou vzájomne neboli ťahali do cieľa. Ak by som bežala sama, určite by som nebola taká rýchla," ocenila podiel svojej súperky Jolanda. Samotná Grafová znášala vtedy prehru omnoho ťažšie. Ledva dve minúty po behu prepustila v televíznom prenose svojho manažéra Wagnera.