Terry Gilliam (1940) - je jediným Američanom v kultovej britskej hereckej skupine Monty Python a spolu s Terry Jonesom patril k režisérskej sekcii. Je autorom všetkých animovaných sekvencií Montyho Pythona. Pracuje striedavo v Anglicku a Hollywoode. Z filmografie: Brazil (v roku 1986 bol nominovaný na Oscara za najlepší scenár), Kráľ Rybár (v roku 1991 získal Strieborného leva v Benátkach), Dvanásť opíc (1995), Strach a hnus v Las Vegas (1998), Zlodeji času (1999).

Smeje sa hlasom mierneho uletenca. Má veliteľské gesta múdreho klauna a hlbokú vážnosť v očiach pripomínajúce dravosť šťuky. Jeho temne zložité, pochybovačné filmy vybuchujú rozhnevanými obrazmi. Osud TERRYHO GILLIAMA je tvrdošijným putovaním za slobodou: za tou vlastnou - umeleckou - aj za slobodou divákov, ktorí majú právo vytvoriť si vlastný názor. Tento takmer revolucionársky program získal s postupom rokov podobu filmov, ktoré sú nielen znamenite zábavné, ale sa aj zadierajú pod hrošiu kožu divákov odchovaných Hollywoodom. Koncom minulého týždňa prišiel Terry Gilliam na záver pražskej prehliadky filmov Montyho Pythona, aby uviedol predpremiéru snímky Zmysel života.

Ako sa s odstupom času pozeráte na posledný montypythonovský film?

„Zmysel života je to najlepšie, ale aj najhoršie, čo sme kedy nakrútili. Keď sa naň pozriem teraz, vidím na ňom veľa dobrých vecí. Vtedy sme boli trochu rozčarovaní.“

Vtedy ste však zaň dostali cenu poroty na festivale v Cannes. Čím ste ju tak ohúrili?

„Neviem. Trochu sme potlačili nezáväzné blbnutie a pritlačili na satiru spoločnosti. Nepracovali sme už tak hladko ako predtým, ale nakoniec sa nám to podarilo dať do uspokojivého stavu. Je možné, že vtedy zasadala liberálnejšia porota.“

Pred dvoma týždňami ste si s kolegom Terrym Jonesom odniesli cenu Európskej filmovej akadémie za prínos filmu. Ako to ide dohromady s nezávislosťou Montyho Pythona?

„Akoby nás tým chceli zdiskreditovať. Ak už nám ju chceli dať, mohli tak urobiť po našej smrti. Pri európskych cenách ma trochu prekvapilo, že sa neudeľovali ceny za hudbu alebo výpravu. Ako keby išlo len o prítomnosť hviezd. Organizátori asi chceli ukázať, že sú aj v Európe, nielen v Hollywoode.“

Vaša prítomnosť v Hollywoode musí fabriku na sny dosť znepokojovať. Ako sa tam cítite?

„Moje filmy v Hollywoode fungujú ako piata kolóna. Mohol by som nakrúcať malé nezávislé filmy, ale tie by videla len hŕstka ľudí. Toto je dobrý dôvod, ako ponúknuť miliónom divákom niečo náročnejšie.“

Ako reagujú ľudia na vaše provokácie?

„Výchove na západe sa podarilo, aby ľudia príliš nepremýšľali a viedli pokojné životy. Pri mojom filme Strach a hnus v Las Vegas som si myslel, že vyprovokuje vysokoškolských študentov, no viac zarezonoval u stredoškolákov. Tí ešte očakávajú nové veci.“

Rád vidíte ľudí v uliciach?

„Je to zdravšie, ako pri čaji debatovať o posledných výkrikoch módy. Ľudia ani nevedia, aká je to zábava schuti si zaprotestovať.“

Po udalostiach z 11. septembra ste sa pripojili k odporcom bombardovania Afganistanu. Nezmenili ste názor?

„Bombami hladných ľudí v Afganistane nenakŕmime. Veľmi silne vnímam rozpínavosť amerického impéria, hoci som jeho súčasťou. A či vojna v Afganistane prinesie aj úspech, to ešte uvidíme.“

Z Prahy odchádzate do Londýna, kde vraj idete dohodnúť podmienky rozpočtu vášho nového filmu. O aký film pôjde?

„Volá sa Good Omens - Dobré znamenia. Bude tam množstvo diablov, anjelov, ale aj Antikrist, peklo a koniec sveta. Bude to vysokorozpočtová komédia s množstvom trikov. Ak dáme dohromady peniaze, s nakrúcaním by sme mali začať v júni budúceho roku.“

Máte aj alternatívu?

„Ak sa nám nepodarí Good Omens finančne zaistiť, mám pripravený skromnejší projekt. Mal by byť kombináciou Alenky v krajine zázrakov a Psycha. V každom prípade už musím budúci rok niečo nakrútiť. Dostávam z toho depresiu.“

Prečo ste skončili s realizáciou Dona Quijota?

„To je práve časť mojej depresie. Dva roky som sa na film pripravoval a vlani sme ho začali realizovať. Obsadil som Johnnyho Deppa, Vanessu Paradisovú a Jeana Rocheforta. Po piatich dňoch nakrúcania ochorel Rochefort na zápal prostaty a so všetkým bol koniec. Darmo, filmárina je donquijotská práca.“

George Harrison raz povedal, že po rozpade Beatles sa jeho duch prevtelil do Montyho Pythona. Stretávate sa ešte?

„Naše stretnutia pripomínajú výbuch bomby. Vždy hovoríme o veciach, ktoré by sme ešte radi zrealizovali, no potom to odpláva do nenávratna. Vyzerá to, že sa budeme stretávať už len pri spoločných výročných večerách. Ozaj, to by nebol zlý gag: bude to veľká žranica, ľudia sa na nás budú pozerať a ja to budem snímať.“

Je teda s Monty Pythonom už koniec?

„Viac-menej áno. Koniec Montyho Pythona znamenal koniec komédie. Viem však, že dobrá komédia je nebezpečná pre komerciu. Preto občas čosi z Pythona vytiahnem.“

Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Praha