FOTO - ARCHÍV

Zdá sa zvláštne označovať za horúcu novinku nahrávku hudby, ktorá je hudobníkmi už niekoľko storočí obchádzaná s posvätnou úctou: šesť Suít pre sólové violončelo od J. S. Bacha.

Napriek tomu ide o dvojkompakt - čerstvého novorodenca, ktorého pôvodcom je slovenský hudobník Jozef Lupták. Držať v rukách vlastné cédečko s kompletnými Bachovými suitami, to je sen všetkých čelistov, no len niektorým sa ho aj podarí premeniť na skutočnosť.

Lupták spomína výstižné prirovnanie: Bach znamená pre hudobníkov to isté, ako pre dramatikov a divadelníkov Shakespeare. Záhadný svet jeho kontrapunktov môžeme objavovať a interpretovať vždy nanovo, bez toho, aby originál stratil čokoľvek zo svojej aury.

Suity plynú o čosi pokojnejšie než Bachove taktiež sólové partitúry a sonáty pre husle, skomponované v tom istom období: temný a vážny zvuk violončela ponúka chvíľu oslobodzujúceho pobytu vo svete, v ktorom zastal čas. Napokon musia na Vianoce znieť vždy len koledy?

Popri iných vynikajúcich albumoch, ktoré vyšli tento rok, je Vespertine tým pravým, nenapáleným originálom pod stromček, za ktorý sa oplatí vytiahnuť zopár dvojstoviek.

Björk vždy príde s niečím úplne novým, toto však prekonáva všetky novinky. Už koncom augusta, keď ste si album pustili večer, za tmy, dokázal navodiť atmosféru tichého sneženia. Speváčkin hlas príjemne stíchol a z reproduktorov sa rinie islandská rozprávka, plná mýtov a škriatkov. Rozozvučí sa malý orchester, klavichord a chorál, harfa vybrnkáva melódiu ako z detskej hracej skrinky.

Björk našla v susednom Grónsku ženský zbor, ktorý ju teraz sprevádza aj pri koncertoch. Skladby vznikali na islandských horách v malom osobnom počítači.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ

Niektorí ľudia reagujú na Hudbu z Marsu ironicky nadvihnutým obočím a otrávenou tvárou typu „No comment“, ale o niečom svedčí, že táto hudba sa páči deťom, starým ľuďom a poslucháčom nezaťaženým zatuchnutými vrstvami intelektuálnej výlučnosti.

Hudba z Marsu hrá pop, nič než pop a predsa na ňom niečo je, motívy, ktoré sa zadrú pod kožu, bezstarostná skackavosť, kombinácia muzikantskej insitnosti a sofistikovanosti (v tejto kapele sú hudobní naturisti i konzervatorista a rozhľadený multiinštrumentalista). Dôsledná je práca s rôznymi poklesnutými žánrami všeľudovej zábavy, ktorú títo mladí chalani počúvajú inde: podobné veci aj keď s inou muzikou, robila a robí skupina Slniečko / Punto a rybacé hlavy. Isté staromilstvo nevylučuje používanie aktuálnych zvukov (ktoré sú tiež staromilské).

Pokiaľ hľadáte v populárnej hudbe reflexiu vecí okolo nás, a nie iba marketingové prostné cvičenia, pokiaľ si nechcete zahltiť hlavu hudbou, ktorá vás pridusí splodinami problémov jej tvorcov, toto je TEN album. Pokiaľ adresátovi predsa len nebude celkom po chuti, určite ho ocenia jeho deti - a to je dobrý základ, lepší ako prefabrikované detské produkty. Hudba z Marsu sa páči hravým ľuďom.

MARIAN JASLOVSKÝ
(Autor je hudobný publicista)

Majster doma na svojom Víruse čaruje so zvukmi a Margaréta si k tomu z kuchyne pospevuje v rôznych zrozumiteľných aj nezrozumiteľných jazykoch. Šina a Martin Burlas vytvorili krehký a atmosférický album Master a Margaréta, až priezračne zvukovo jednoduchý a pritom plný tajuplných zákutí.

Chytľavý klavírny motív, v pozadí rozochvene sa prelievajúce akordy elektronického organu, decentné beaty so silným nábojom, bizarné praskanie a nad tým všetkým spev Šiny, ktorý nepôsobí ani trochu stereotypne.

Nedávno vzniknuté vydavateľstvo Slnko Records pomáha na svet hudbe, ktorú môžeme z nedostatku lepších prívlastkov nazvať alternatívnou.

Šina, Martin Burlas, Dano Salontay, skupina Dlhé Diely či Slávo Solovic tak potešia počas zimných večerov nielen vyhladnuté uši tých, ktorým chýba Rádio Ragtime či kedysi pridružené Zoon Records.

SLÁVO KREKOVIČ

Potešiť niekoho domácou hudbou, asi kúpim takmer čerstvú novinku Richarda Müllera 01.

Pokojný, takmer pokorný prejav speváka, ktorý hodil všetok afekt do minulosti a hudba, ktorú šikovne produkoval, aj skladal Ivan Tásler či Jaro Filip, ktorý okrem hudby zanechal aj nejaké texty.

Album sa dá vypočuť na jeden hlt, ale raz nestačí - je z druhu tých, ktoré vnikajú pod kožu pomaly a sedia tam dlho. Niekoľko singlov sa už hrá v rádiách, vonku je aj videoklip, s ktorým sa pohrali počítače.

Platňa však prekvapí skladbami, ktoré sa nikdy v rádiu nebudú hrať, pretože sú buď priveľmi šansónové, pomalé, alebo pre Müllera netypické. Jedna takáto netypická pesnička Ako vánok patrí k tomu najlepšiemu.