FOTO - ARCHÍV

Znie to neuveriteľne, ale pesničky z televízneho muzikálu Neberte nám princeznú nedávno vyšli na zvukovom nosiči prvýkrát po dvadsaťjeden rokoch! Len skladba To ste vy sa objavila na LP Burčiaku Pop scop. Pritom išlo o výnimočnú spoluprácu Deža Ursinyho s vtedajšími hviezdami slovenskej a českej pop music (Miro Žbirka, Marika Gombitová, Marie Rottrová). Nahrávky vznikli v období albumu Modrý vrch a hudobné podklady nahrala štúdiová kapela v zložení Dežo Ursiny, Pavel Daněk, Martin Karvaš a Ľubomír Stankovský. Nielen kvôli textom Jána Štrassera mi tento album pripadá tak trochu ako Cyrano pre mladšiu generáciu. Ursiny napísal pesničky jednotlivým interpretom priamo na telo, takže Dvaja (Žbirka), či Budem tu s vami (Gombitová) by sa mohli objaviť i na ich sólových albumoch. A Marie Rottrová dokonca spievala Som taká, aká som pod názvom Nevíš jaká jsem i na koncertoch. Ursinyho kompozície pôsobia sviežo i dnes, čo sa o mnohých iných, ktoré sa v tom období na vinyloch objavili, povedať nedá. Myslím, že mnohí z tých, ktorí si dodnes nôtia Tri slová, ani nevedia, že je to Ursinyho pieseň. Keby vďaka tomu objavili i jeho ďalšie albumy, bol by som rád.

FOTO - ARCHÍV

Producenti Pána prsteňov si prekvapujúco vybrali ako skladateľa Howarda Shora (Mlčanie jahniat, Philadelphia, Hra, Sedem). A ten ich nesklamal. Keď počúvate tento album, nadobúdate predstavu, že takmer celý film sa odohráva v tme a pološere. Jazdci cválajú a šíky útočia. Dopredu ich ženú fanfáry a dunenie tympán.

Pretože Shore za mlada hrával v dychovej sekcii, temnú atmosféru vytvárajú najmä dychy a monumentálne zbory. Shore skomponoval i niekoľko motívov - napríklad Hobbiti (v Concerning Hobbits), Frodo (v Many Meetings), ktoré sa na soundtracku objavujú v rôznych podobách. A írska speváčka Enya špeciálne pre film skomponovala a naspievala dve piesne - The Council Of Elrond (Theme For Aragorn And Arwen) a May It Be. Tie na rozdiel od mnohých iných soundtrackov nie sú umelo pripojené, ale tvoria organickú súčasť nahrávky. Po Hansovi Zimmerovi a Johnovi Williamsovi je Shore tretím vážnym kandidátom na Oscara.

Amelie from Montmartre
Monitor EMI

FOTO - ARCHÍV

Nadaný a plachý chlapec, ktorý pobehuje večne milo strapatý a svoje skutočné ja ukazuje len na pódiu - tak popísal hudobníka Yanna Tiersena francúzsky denník Le Monde. Taký bol, než soundtrack k filmu Amélia z Montmartru skončil na prvom mieste francúzskych hitparád. Tak ako film, aj hudba k nemu oslavuje Paríž.

Harmonika si pospevuje, lebo harmonika ani nič iné nemôže. Nastupuje sláčikové kvarteto. A potom sa Tiersen skloní nad klavír a zahrá elégiu, ktorá sa skladá z dvoch akordov. Veľa nechýbalo, aby zo soundtracku začalo poletovať parížske jesenné lístie. Yann Tiersen spieva, šepce texty o rozlúčke a osamelosti v kaviarničke na rohu a všetky znejú zľahka melancholicky. Na otázku, prečo sú jeho skladby také krátke, Yann Tiersen odpovedá, že ho nezaujíma rozvíjanie melódií, radšej ich necháva tak, ako ich našiel. Sú to útržky zo šansónov, ale Tiersen je príliš bystrý na to, aby len tak reprodukoval tradíciu, a tak sa občas stane čosi také, ako keby sláčikové kvarteto naraz prestalo hrať a začalo fúkať do píšťaliek z umelej hmoty. Tiersen nie je zas celkom bezo zvyšku milý, vie byť aj divoký.

Na začiatku filmu Amélia z Montmartru si titulná hrdinka pomaličky oblizuje končeky prstov, na ktorých má napichnuté maliny, jeden po druhom, všetkých desať. Je to fantastický pocit, podržať malinu v ústach a pomaly ju drviť jazykom. Amélia z Montmartru Yanna Tiersena je hudobný ekvivalent tohto pôžitku, vizuálny, akustický, citový - J‘y suis jamais allé, L‘autre valse d‘Amelie, Pas si simple, Le moulin na kanáli St. Martin - cédečko je pohoda všetkých pohôd. Propaguje starý dobrý Paríž, len s najmodernejšími zvukmi, a plní presne naše sny o tomto meste.