Vo vlaňajšej ankete týždenníka Domino fórum o knihu roka spomedzi prekladov jednoznačne zvíťazila kniha Michela Foucaulta (1926 – 1984) Dozerať a trestať z vydavateľstva Kalligram.
Foucault napísal knihu Dozerať a trestať roku 1975 a touto knihou hodil bombu, z ktorej sa stále ešte spamätávajú znepokojení a rozrušení čitatelia. Knihy, ktoré sa začínajú dvadsaťstranovým opisom historickej popravy lámaním na kolese, sa zvyčajne nedávajú pod stromček, ale na druhej strane, kto by chcel zostať s rozbitým usporiadaním sveta osamote? Trošku si pomôžete, ak darujete Foucaulta svojim blízkym.
Pretože sme navyknutí uvažovať o moci ako obete jej nezdravého rozbujnenia, tento celkom iný spôsob uvažovania o moci je tu nový aj po dvadsiatich piatich rokoch. Knihu z veľkej časti tvoria citáty z dobových dokumentov o polepšovniach, väzniciach, rozcvičkách, vyšetreniach, denných režimoch, rozsudkoch a posudkoch, záznamoch z anatomickej obhliadky moci v jej všednej a bežnej podobe, zrastenej s našou kultúrou a spôsobom života. Tak ako inkvizičné vyšetrovacie metódy súviseli s rozmachom vedeckej metodiky a nových informácií o človeku, Zrod väzenia je odvrátenou stranou zrodu vied o človeku, napríklad psychológie a psychiatrie.
Hneď po Dozerať a trestať prišiel Kalligram s knihou Slová a veci a v tomto roku s knihou rozhovorov, esejí a článkov Moc, subjekt a sexualita. Na tú, na rozdiel od slávnych Slov a vecí, nepotrebujete až takú pojmovú prípravu, naopak, skôr pomôže rozumieť iným Foucaultovým textom. Michel Foucault s hlavou v dlaniach s výrazom zmiereného, trvalo udiveného zúfalstva primeraným tomu, o čom píše, je na všetkých troch knihách, takže sú na pohľad rovnaké. Vydavateľ si zrejme povedal, že už nič lepšie na obálku nenájde.
